milant

Táto správa ma ako geológa potešila, pretože ju považujem za správny a aktuálny krok. V súčasnosti je na Slovensku evidovaných 78

prieskumných území na geologický prieskum energetických, rudných a nerudných nerastných surovín a geotermálnej energie. Najviac prieskumných území (PÚ) je zameraných na geotermálnu energiu (36), na rudné suroviny (23), na nerudné suroviny (11) a najmenej na energetické suroviny (8). Ide o prieskum výhradných ložísk, teda ložísk vo vlastníctve Slovenskej republiky. 

Vyhľadávanie a prieskum ložísk vyhradených nerastov v zmysle zákona č.569/2007 Zb. o geologických prácach (geologický zákon), v znení neskorších predpisov, môže vykonávať fyzická alebo právnická osoba (organizácia) na základe geologického oprávnenia. Žiadateľ o geologické oprávnenie je povinný doložiť zoznam osôb s platnou odbornou spôsobilosťou, ktoré môžu vykonávať príslušné geologické práce. Organizácia, ktorá chce realizovať vyhľadávanie a prieskum ložísk vyhradených nerastov, musí pred realizáciou geologických prác požiadať MŽP SR o určenie prieskumného územia. Zákon stanovuje povinnosť úhrady za plochu vymedzeného PÚ, a to 100 eur za každý začatý km štvorcový počas prvých štyroch rokov, 200 eur počas nasledujúcich štyroch rokov, 350 eur počas ďalších dvoch rokov a 700 eur počas ďalších rokov. 50% tejto úhrady je príjmom Environmentálneho fondu a 50% je príjmom obce,na ktorej území sa nachádza určené PÚ.

MŽP SR vydá osvedčenie o výhradnom ložisku po posúdení a schválení záverečnej správy, ktorá musí obsahovať výpočet zásob výhradného ložiska. Záverečná správa a ostatná geologická dokumentácia sa odovzdáva Štátnemu geologickému ústavu Dionýza Štúra (geofondu). Výpočet zásob musí byť schválený MŽP SR (Komisiou pre klasifikáciu zásob, KKZ).

Ak zvážime veľkosť úhrad za 1 km štvorcový PÚ (od 100 do 700 eur za rok) je potrebné porovnať tieto úhrady s úhradami v ďalších štátoch EÚ. Tiež by bolo nutné zvážiť, že PÚ zasahujú do vlastníckych práv neštátnych vlastníkov pozemkov, ktorí v nedávnej minulosti protestovali proti vstupu súkromných prieskumných organizácií na svoje nehnuteľnosti. Tým sa zároveň nerešpektovala Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja (NSTUR) schválená Uznesením vlády SR č.907 z 21.8.2002.

Moja generácia geológov si pamätá, za akých podmienok boli po roku 1990 vyrabované záverečné správy, výpočty zásob, mapy a iná geologická dokumentácia z archívu štátneho podniku Geologický prieskum Spišská Nová Ves a odovzdávané bezplatne novovznikajúcim eseročkám v súlade s heslom Štát je najhorší vlastník, treba všetko sprivatizovať! 30 rokov po privatizácii občania pravdepodobne už pochopili, že toto heslo liberálnych politikov nemá všeobecnú platnosť a že biznis mnohých našich akcioviek a eseročiek je prednostne zameraný na ich zisk a nie na verejný záujem občanov SR – vlastníkov nerastného bohatstva. Ako príklad môžu slúžiť „osudy“ slovenského zlata, mastencov, magnezitov, cementárskych surovín, bentonitov, zeolitov a iných výhradných ložísk. Príkladom verejného záujmu a racionálneho využitia nerastného bohatstva môže byť Nórsko, ktoré už pre budúce generácie naakumulovalo z exportu ropy a zemného plynu vyše 1 BILIÓNA USD.