milant

V roku 2014 bol v médiách uverejnený pozoruhodný článok o Všeobecnej deklarácii ľudských povinností. Pravdepodobne išlo o príspevok pri príležitosti Dňa ľudských práv (10.decembra). V článku sa zdôrazňuje, že kým Všeobecná deklarácia ľudských práv je všeobecne známa, o ľudských povinnostiach sa takmer nediskutuje. Pritom Všeobecná deklarácia ľudských povinností existuje od roku 1996. Z iniciatívy nemeckého kancelára Helmuta Schmidta sa na jej texte podieľali aj prezidenti a premiéri USA, Mexika, Austrálie, Rakúska, Singapuru a Zambie.

Všeobecná deklarácia ľudských práv kladie dôraz na politické, hospodárske, sociálne a občianske práva. Rôzne skupiny, či už názorové, etnické alebo náboženské, sa veľmi rady oháňajú právami, ale už horšie vnímajú povinnosti. Smutným faktom zostáva, že Všeobecnú deklaráciu ľudských povinností OSN nikdy neprijala, hoci nie je to dokument, ktorý by diktátorským štýlom určoval povinnosti, ktoré musí každý pod hrozbou trestu dodržiavať. Práve naopak, dokument sa snaží vyzývať na dodržiavanie zásad nevyhnutných pre fungovanie ľudského spoločenstva v duchu „Nerob nikomu to, čo nechceš, aby iní robili tebe.“  V preambule je okrem iného uvedené, že výlučné trvanie na právach môže viesť ku konfliktom, rozdeleniu a nekonečným sporom a zabúdanie na ľudské povinnosti tiež k nezákonnosti a chaosu. Deklarácia povinností má 19 článkov a v článku 11 je zdôrazne né „Všetok majetok a bohatstvo musia byť využívané zodpovedne v súlade so spravodlivosťou a pre pokrok ľudstva. Hospodárska a politická moc nesmie byť využívaná ako nástroj na ovládanie, ale v mene ekonomickej spravodlivosti a spoločenského poriadku.

Udalosti posledných troch desaťročí ukazujú, že ľudské práva slúžia predovšetkým bohatým, ktorí si uzurpovali moc a článok 11 Deklarácie povinností úplne ignorujú. Je zrejmé, že je čosi choré v spoločnosti, kde 85 najbohatších ľudí planéty vlastní toľko, čo 3,5 miliardy ľudí, t.j. polovička ľudstva. Sme svedkami extrémneho bohatnutia aj extrémneho prehlbovania chudoby. Už aj pápež František vo svojej knižke TÁTO EKONOMIKA ZABÍJA kritizuje hrabivosť a bezohľadnosť jedného percenta vyvolených. Médiá, ktoré slúžia oligarchom, mu vyčítajú, že je marxista a odmieta kapitalizmus voľného trhu. Pritom fakty o americkej realite hovoria jasne – priemerný príjem jedného percenta na vrchole pyramídy od roku 1960 vzrástol o 270%, priemerný príjem zvyšku obyvateľstva o 22% a minimálna mzda vzrástla za polstoročie len o 7%. Jedno percento ľudí už vlastní 90% zemegule – a stále hovoríme o demokracii? Vývoz „demokracie“ je najlepší spôsob, ako nastoliť v nejakej krajine bábkovú vládu, zadĺžiť ju, zbedačiť, sprivatizovať a vydrancovať jej prírodné zdroje.

Nemali by sme aj my, občania Slovenska a zároveň (zatiaľ?) aj EÚ, požiadať našich politikov, poslancov v NR SR aj v Europarlamente, aby zverejnili Všeobecnú deklaráciu ľudských povinností z roku 1996, doplnili ju o nové aktuálne povinnosti vyplývajúce zo súčasnej hospodárskej, pandemickej a morálnej krízy a trvali na jej schválení v OSN.

Prvý impulz vyslal už prezident USA J. Biden prejavom v Kongrese, keď apeloval na senátorov, aby zvýšili dane bohatým a posilnili zamestnanecké odbory. Dane korporáciám a najbohatšiemu 1% populácie chce zvýšiť na úroveň 39,6%. Hovoril o tom, že 55 najziskovejších korporácií zaplatilo nula dolárov na daniach, ale odvliekli 40 miliárd do daňových rajov. Počas pandémie najbohatší Američania zbohatli o 3 bilióny dolárov, zatiaľ čo 20 miliónov Američanov stratilo prácu.

Dočkáme sa, že OSN niekedy príjme DEKLARÁCIU O ĽUDSKÝCH PRÁVACH A POVINNOSTIACH?