milant

Štefan Hríb, podľa T.E. Rostasa v roku 2012 napísal: „USA sú najsilnejšia krajina sveta. Majú najmocnejšiu ar mádu, najvyspelejšiu ekonomiku, ale aj potrebný pocit zodpovednosti za chod sveta. Amerika udusila japonský militarizmus, nemeckú rozpínavosť a ruských boľševikov, dnes chráni hranicu Južnej Korey, existenciu Izraela či pakistanské jadrové zbrane. Je šťastím pre svet, že Amerika je takáto.“

T.E. Rostas oponuje: Najvyspelejšia ekonomika USA je prvý mýtus. V popredí je Čína, ktorá vlastní dlh Spojených štátov a ten je najväčší na svete. Nezamestnanosť v USA dosahuje namiesto oficiálnych 8,3% až 23%, ako uvádza republikánsky kandidát na prezidenta Ron Paul. V USA hladuje 25% detí. Formulácia „Amerika udusila japonský militarizmus“ je založená na fakte, že svet bol konfrontovaný s bezprecedentným divadlom moci v Hirošime a Nagasaki. V skutočnosti išlo o zastrašenie Sovietskeho zväzu. Nemeckú rozpínavosť neudusila iba Amerika. Udusila ju predovšetkým sila Červenej armády, jej 20 miliónov padlých vojakov a spojenci – vrátane Čechov a Slpvákov. Ak novinári tvrdia, že je šťastím pre svet, ak je Amerika takáto, buď zamlčujú alebo nevedia, že USA v minulom najkrvavejšom storočí viedli najviac dobyvačných vojen na svete s miliónmi civilných obetí.

Dnes, po kolapse v Afganistane, sa situácia dá prirovnať pesničke Jany Kirschner „Nič už nie je také, aké bolo predtým.“

16.8.2021 sa v médiách objavila správa, že Taliban obsadil Kábul a z Afganistanu ušiel aj premiér, údajne preto, aby nedošlo k občianskej vojne. Vojna medzi Talibanom a spojencami USA trvala 20 rokov, (od 11.9.2001) a počas nej zahynulo vyše 1600 amerických vojakov, okolo 450 britských vojakov a finančné náklady dosahovali miliardy až bilióny USD.

Porážka USA a spojencov z NATO sa porovnáva s hanebnou porážkou USA vo Vietname a útekom zo Saigonu v roku 1975. Afganistan sa tak stáva hrobárom svetových impérií – britského, sovietskeho (1979-1989) a amerického (2001-2021). Ako by dnes Š. Hríb komentoval svoj výrok „Je šťastím pre svet, že Amerika je takáto“?

Dnes (19.8.2021) zasadajú poslanci Európskeho parlamentu (EP) a budú hľadať odpoveď na otázku: Ako ďalej, aby sa nezopakovala utečenecká kríza z roku 2015 s povinnými kvótami v réžii A. Merkelovej a spol.?

Nás, občanov SR, bude zaujímať, ako sa zachovajú slovenskí europoslanci, ale hlavne elita štátu – pani prezidentka, poslanci NR SR a vláda. Budú naďalej podporovať jednotnú politiku USA, NATO a EÚ a hegemóniu USA? Čo poradia nám občanom, ako odpovedať v prieskume :„O BUDÚCNOSTI EÚ“? Pochopiteľne, že nás budú zaujímať aj názory a rady koaličných, opozičných aj mimoparlamentných strán a hnutí.

Samozrejme, že v súvislosti s postojom k USA, NATO a EÚ s pamätáme na rok 1999, keď SR ešte nebola členom EÚ ani NATO a USA a NATO bombardovalo Srbsko. Po tomto bombardovaní Václav Havel v apríli 1999 v interview v Le Monde, ktoré obehlo celý svet, svojím absurdným zvratom „HUMANITÁRNE BOMBARDOVANIE“, posvätil propagandu zločineckých síl sveta, čo vtrhli aj do Srbska. Bolo to len lúpežné ťaženie. Dnes, na ukradnutej zemi stojí CAMP BONSTE-EL, druhá najväčšia základňa americkej armády. Po 50 rokoch od druhej svetovej vojny tak USA bez mandátu OSN rozdúchali vojnovú pahrebu, do ktorej vtiahli Slovensko bez schválenia v NR SR politici ako Kukan, Dzurinda alebo Šebej, ktorý prehlásil. „Akcie NATO sú humanitné akcie, nie je pravda, že vyhnanie a vytláčanie kosovských Albáncov z územia začali útoky NATO.“

Jiří Dienstbier, bývalý splnomocnenec OSN uviedol:“ V Kosove síce došlo k hromadnému exodu, ale to utekali Srbi aj kosovskí Albánci pred americkými bombami.“

Od 1.5 2004 sa SR stala členom EÚ aj NATO.  Ako ďalej?