milant

V roku 2014 NR SR schválila ústavný zákon č.306/2014 Z.z. v ktorom čl.4 Ústavy doplnila vetou: „Slovenská republika chráni a zveľaďuje toto bohatstvo, šetrne a efektívne využíva nerastné bohatstvo v prospech svojich občanov a nasledujúcich generácií.“ Zároveň čl.4 doplnila ods.2, ktorý znie: „Preprava vody ….cez hranice SR sa zakazuje…“ s určitými výnimkami. Zákon platí od 1.12.2014.

Z pohľadu nás, občanov SR ide o pozitívnu zmenu. Žiaľ,táto zmena sa zatiaľ nepremietla do Banského zákona, ani do praxe šetrného a efektívneho využívania nerastného bohatstva. Ako štát, predovšetkým MH SR, „šetrne a efektívne“ využíva nerastné bohatstvo, ale v prospech domácich a zahraničných súkromných spoločností, nie v prospech svojich občanov, si ukážeme na niekoľkých príkladoch prevzatých z ročenky Nerastné suroviny SR, 2016.

1. „Slovensko bude čeliť v roku 2018 ďalšej arbitráži od americkej spoločnosti EuroGas pre zmarenú ťažbu mastenca v Gemerskej Polome“ (Aktuality.sk. 22.12.2017.) Firma EuroGas vydiera Slovensko už od roku 2010, keď žiadala odškodné 500 miliónov eur až do roku 2017, keď odškodné zvýšila na 3,2 miliardy USD. Nie je najvyšší čas, aby vlastník tohoto veľkého a bohatého ložiska -SR, prevzala ochranu a ťažbu ložiska do vlastných rúk?

2. Zlato

V roku 2015 bolo z ložiska Banská Hodruša I. vyvezených do Belgicka rekordných 603 kg zlata a to v koncentráte. Hodnota zlata sa pri cenách roku 2015 odhaduje na 21 miliónov eur. Od roku 1993 sa z tohoto ložiska vyťažilo okolo 8 ton zlata. Nemal by vlastník ložiska takúto pre štát nevýhodnú ťažbu zastaviť a vyriešiť technológiu nekyanidového získavania zlata tak, aby v budúcnosti zlato zostávalo vo vlastníctve štátu ?

3. Magnezit

Dom áca ťažba pokrýva v plnom rozsahu spotrebu suroviny na Slovensku. Väčšina produkcie je určená na export. Hodnota vyvezených komodít v roku 2015 predstavovala 68 miliónov eur

  4. Bentonit

  V roku 2015 sa z 10 výhradných ložísk vyťažilo 205 kt bentonitu, z toho sa vyviezlo 178 kt (87%) v hodnote 10,5 mil. eur.

  5.Zeolit

V roku 2015 sa zo štyroch výhradných ložísk vyťažilo rekordných 142 kt, čím sa SR zaradila na 3. miesto na svete, za Čínu a Južnú Koreu. Je paradox, že vlastník týchto ekologicky a ekonomicky významných ložísk v ročenke uvádza, že „Údaje o dovoze a vývoze nie sú k dispozícii (!?), nakoľko zeolit sa v colnom sadzobníku samostatne neuvádza(!?). Pri cenách zeolitu v USA od 110 do 440 USD, môže hodnota exportu zeolitu dosahovať okolo 26 mil. eur. Koľko z toho patrí vlastníkovi -SR?

6.Cementárske suroviny a vápence

V roku 2015 sa z 20 výhradných ložísk vyťažilo spolu 6213 kt vápencov a cementárskych surovín. Hodnota vyvezených komodít predstavovala 123,4 mil. eur.

Teda len hodnota exportu týchto 5 komodít vyťažených v roku 2015 dosahuje takmer 250 mil. eur a spolu s hodnotou doma spotrebovaných nerastných surovín pravdepodobne bude presahovať cca 400 mil. eur.

Považujete páni poslanci a ministri, takéto využívanie nerastného bohatstva za „šetrné a efektívne v prospech nás občanov a budúcich generácií?

Na záver si dovolím odcitovať niekoľko viet z článku maliara a básnika Roberta Bielika „Vlastne je dobre, že nemáme ropu“ (SME, 23.3.2018): „Ekologické a sociálne postoje Nórov sa premietajú aj do vzťahu k prírodnému bohatstvu. Po objavení ropy v sedemdesiatych rokoch vznikli štátne fondy na správu a rozmnožovanie príjmov plynúcich z jej predaja. Jeden z nich -Štátny dôchodkový fond – je považovaný za najväčšieho akcionára v celej Európe. Správcovia fondu rešpektujú prísne pravidlá, podľa ktorých nesmú sústredené bohatstvo vložiť do zbrojárskych podnikov, tabakových firiem, či podnikov porušujúcich ľudské práva.

Takže je dobre, že nemáme ropu? Asi áno, kým bude platiť súčasný archaický Banský zákon, neumožňujúci moderné ocenenie našich výhradných ložísk a participáciu štátu na profite z ich využívania tak, ako v Nórsku.