milant

Autor tejto jednej z mojich, najobľúbebejších kníh, David C.Korten, sa narodil v roku 1937 v konzervatívnej belošskej rodine, patriacej do vyššej triedy. Vyrastal v Longview, štát Washington, v malom 25-tisícovom mestečku s rozvinutým drevospracujúcim priemyslom. Predpokladal, že jedného dňa prevezme rodinný obchod s hudobninami začal študovať psychológiu na Standford University. V roku 1959 sa zapísal na kurz o moderných revolúciách, ktorý viedol profesor politických vied Robert North. Tam sa dozvedel, že je to chudoba, čo na celom svete vedie k revolúciám – a tieto predstavovali hrozbu pre americký spôsob živbadámeota, ktorý mi bol taký drahý. Preto sa rozhodol zasvätiť svoj život odvracaniu tejto hrozby.
Tri roky pracoval v Etiópii, povinnú vojenskú službu absolvoval vo vietnamskej vojne ako kapitán letectva. Začiatkom roku 1978 spolu s manželkou Frances pracovali vo Fordovej nadácii na Filipínach a v juhovýchodnej Ázii, kde zostali 14 rokov.
Postupne prichádzal k záveru, že práve tradičný rozvoj, presadzovaný zväčša konzervatívcami a dokonca liberálmi, je hlavnou príčinou a nie riešením celosvetovej, ustavične sa prehlbujúcej krízy, ktorá môže byť pre ľudstvo osudová.
STRUČNÉ ZHRNUTIE AUTORA (str.10-14)
Jeden z dôvodov, prečo nebadáme zlyhávanie inštitucionálnych systémov, spočíva v tom, že televízia redukuje politiku na akoby sebestačné vzájomne izolované časti, zatiaľ čo univerzity a akadémie organizujú intelektuálny výskum v rámci úzko špecializovaných disciplín. Žijeme však v komplexnom a komplikovanom svete. Keď máme prežiť nebezpečenstvá a nástrahy, ktoré sme si sami pripravili, musíme sa naučiť celosystémovo myslieť a konať. To si vyžaduje skeptický prístup k jednoduchým riešeniam, ochotu hľadať súvislosti medzi problémami. Dúfam, že vaše nezávislé kritické myslenie vás privedie k vlastnej syntéze. Ustavične majte na pamäti, že nikto z nás si nemôže nárokovať, aby mal monopol na pravdu.
Východiskovým bodom knihy je skutočnosť, že v takmer každej krajine sveta sme svedkami ustavične sa zrýchľujúcej dezintegrácie spoločnosti a životného prostredia, prejavujúcej sa nárastom chudoby, nezamestnanosti, nerovnosti, násilnej kriminality, rozpadu rodín a degradácie životného prostredia. Neustála honba za ekonomickým rastom urýchľuje rozpad regeneračných schopností ekosystému a vedie k rozkladu spoločnosti, jej usporiadania a zároveň k čoraz intenzívnejšej súťaži medzi chudobnými a bohatými o prírodné zdroje, v ktorej chudobní ustavične prehrávajú.
Vlády, zdá sa, sú neschopné, nedokážu na to zodpovedne reagovať a pocit sklamania verejnosti prechádza do hnevu. Je to kríza vládnutia spôsobená súčinným pôsobením ideologických, politických a technologických síl, stojacich za procesom ekonomickej globalizácie, ktorá odoberá moc vládam nesúcim zodpovednosť za verejné blaho, a to v prospech hŕstky obchodných spoločností a finančných inštitúcií, ktorých jedinou hnacou silou je honba za krátkodobým finančným ziskom.
Tí, ktorí znášajú negatívne dopady tohto nefunkčného systému, sú však zbavení práva rozhodovať a zároveň sú vystavení neustálemu bombardovaniu zo strany korporáciami ovládaných masmédií udržiavajúc ich v stave zmätku. Údajne konzumizmus je cesta vedúca k šťastiu a vládne obmedzenia trhových excesov sú pravou príčinou ťažkostí. A že globalizácia je historická nevyhnutnosť a pre ľudstvo obrovské dobrodenie.
Problém nespočíva v obchode ani v trhu, ale vo vážne narušenom globálnom ekonomickom systéme, ktorý sa už vymkol akejkoľvek ľudskej kontrole. Manažérom je čoraz ťažšie riadiť firmu v súlade s verejným záujmom.
Systém zameraný na množenie peňazí vidí v ľuďoch zdroj neefektívnosti a na každej úrovni sa ich usiluje čo najrýchlejšie zbaviť. Nadbytoční ľudia sa stávajú obeťami hladu a násilia alebo končia ako bezdomovci, poberatelia sociálnych dávok alebo v utečeneckých táboroch.
Máme však možnosť naspäť si nárokovať moc, ktorú sme prenechali peňažným inštitúciám a znovu vytvoriť spoločnosti pestujúce a podporujúce kultúrnu a biologickú diverzitu. Milióny ľudí na celom svete sa už aktivizuje s cieľom prebudovať svoje komunity a ozdraviť zem. Táto revolúcia si teraz od každého z nás vyžaduje, aby sme spravili všetko, čo je v naších silách v ústrety túžbam po plnom a radostnom živote.

Zdroj: KEĎ KORPOR8CIE VLÁDNU SVETU. Korten David C.(1995)
Slovenský preklad: Mikuláš Hučko (2001)

P.S. Vďaka Vám pán Korten. Zdá sa mi, že Vaše predpovede sa začínajú napĺňať. Pokiaľ ide o revolúciu, nemohli by sme si zobrať príklad z revolúcie na Islande (2010) alebo z referenda-revolúcie v roku 1987 v Kostarike?