milant

Tento výrok A.Hlinku údajne odznel na protestnej demonštrácii v Teplej v roku 1936. O tom, že to myslel vážne, najlepšie svedčí fakt, že už v septembri 1936 Hlinkova slovenská ľudová strana (HSĽS) za vlastné totalitné usporiadanie spoločnosti nastolila heslo JEDEN NÁROD – JEDNA STRANA – JEDEN VODCA. Na zjazde vtedy A.Hlinka vyhlásil: „Ako má Taliansko Mussoliniho a Nemecko Hitlera, Slováci majú Hlinku.
Časopis PLUS 7 DNÍ tieto výzvy a vyhlásenia A.Hlinku uverejnil 9.augusta 2018 v článku „Búrlivák“ od autora Rastislava Uhlára. Ďalej sa v článku uvádza, že už v roku 1930 vodca HSĽS vyhlásil: „Ja nie som len Andrej Hlinka, ale som tiež národ.“ Podľa vzoru fašistických strán súhlasil Hlinka so založením rodobrany, ktoré po jeho smrti dostali jeho meno – Hlinkova garda. Jej príslušníci sa smutne preslávili najmä pri deportácii Židov zo Slovenska a zverstvami pri potlačení SNP v Nemeckej, Kremničke, Kľaku a inde. A tiež pri arizácii židovských majetkov.
Andrej Hlinka (1864 – 1938) sa narodil v Černovej pri Ružomberku, v rodine chudobného roľníka a pltníka.Hlinka sa už ako katolícky kňaz v Ružomberku usiloval pomáhať ľudu aj osvetou a šírením slovenskej tlače.V roku 1906 mu cirkevná vrchnosť zakázala vykonávať kňazský úrad a civilný súd ho odsúdil na dva roky väzenia. V tom čase prišlo v jeho rodnej obci k tragédii – občania nechceli dovoliť vysvätiť kostol, ktorý si postavili, nikomu inému ako Hlinkovi. Žandári začali streľbu do bezbranného zástupu. 13 ľudí zahynulo na mieste, dvaja zomreli v nemocnici, 40 obyvateľov uväznili. O tejto udalosti písala svetová tlač a rokoval o nej aj viedenský parlament.Andrej Hlinka patril v prvej tretine 20.storočia medzi najznámejších slovenských politikov, ktorého jedni obdivovali a druhí nenávideli.
Na základe profašistických vyhlásení a politiky HSĽS v ktorej pokračoval ďalší katolícky kňaz Jozef Tiso, vzniká otázka, či A.Hlinka čítal „Mein Kampf“ od Adolfa Hitlera a či sa s ním stotožnil? Ak áno, potom si mal uvedomiť, aký otrocký osud prisúdil Hitler slovanským národom. Ak by sa bol A.Hlinka dožil mája 1945, (zomrel 16.augusta 1938), bol by nemilo prekvapený, ako skončili Hitler, Mussolini a ich nacistické a fašistické ideológie – na Norimberskom súde.
Pre nás, občanov SR ktorí objektívne hodnotia dejiny 20.storočia a 30 rokov samostatnej SR je nepochopiteľný idealizujúci názor kapitána Andreja Danka – predsedu SNS na Andreja Hlinku.Bol by jeho názor prijateľný aj pre väčšinu poslancov NR SR po PV 30.9.2023, tak ako v roku 2007, keď 94 poslancov NR SR schválilo zákon O zásluhách Andreja Hlinku o štátotvorný slovenský národ a o Slovenskú republiku? Okrem A.Hlinku niktto iný (Štúrovci, Štefánik a i.) sa o štátotvorný slovenský národ nepričinili? Napr. aj účastníci SNP?

Zdroje: Rodinná ecyklopédia svetových dejín (1996, 2000)