milant

K narodeninám som dostal knihu „EKONÓMIA, veľké myšlienky jednoducho vysvetlené“. (Big Ideas: The Econonomics Book) od autorov NJALL KISHTAINY, CHRIS WALLACE, JOHN FARNDON, MARCUS WEEKS, JAMES MEADWAY, FRANK KENNEDY a GEORGE ABBOT. Slovenský preklad: Nikoleta Franková, 2023. Vydalo vydavateľstvo Lindeni v roku 2023 v spoločnosti Albatros Media Slovakia, s r. o.

Na úvod si dovolím zacitovať alternatívne prístupy z konca 20. storočia: „Teoretici  upozorňovali na slabiny kapitalistického systému. Čoraz vážnejšie a častejšie finančné krízy prebiehajúce na začiatku 21. storočia umocňovali pocit, že systém má zásadné chyby. Vedci v tom istom čase dospeli k názoru, že nepretržitý ekonomický rast si vyberá daň na životnom prostredí v podobe potenciálne katastrofickej zmeny klímy.

Európa a Spojené štáty sa začali boriť s najvážnejšími ekonomickými problémami, akým kedy čelili, a inde na svete, najmä v juhovýchodnej Ázii a takzvaných krajinách BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika), zatiaľ vznikali nové ekonomiky. Ekonomická moc sa znova presúva a s presunom moci sa vyvíja aj nové ekonomické myslenie, ktoré nás učí dobre hospodáriť s našjmi vzácnymi zdrojmi

Jednou z hlavných obetí nedávnych ekonomických kríz sa stalo napríklad Grécko, krajina v ktorej sa začali písať ekonomické dejiny a z ktorej pochádza samotné slovo „ekonómia“. Účastníci protestov v Aténach v roku 2012 upozorňovali na skutočnosť, že aj demokracia síce vznikla v Grécku, no teraz hrozí, že padne za obeť pri hľadaní riešenia dlhovej krízy.

Nezostáva nám nič iné, než čakať, ako sa svetová ekonomika so svojimi problémami v budúcnosti popasuje a možno z nej začneme vidieť východisko.“

V druhej časti blogu by som chcel citovať niekoľko pasáží z návrhu ekonóma Jeffreya Sachsa „CHUDOBNÉ EKONOMIKY MOŽEME NAŠTARTOVAŤ ODPUSTENÍM DLHU“

J. Sachs tvrdí, že dlhy chudobných krajín narástli do takých rozmerov, že im znemožňujú ďalšie splácanie a hospodársky rozvoj. Veľkú časť týchto pôžičiek poskytli bohaté krajiny skorumpovaným vládam, ktorým vôbec nemali byť poskytnuté. Zrušenie pôžičiek umožní chudobným krajinám investovať do svojho rozvoja.

V posledných dekádach 20. storočia narástol dlh najchudobnejších krajín sveta do enormných rozmerov – z 25 miliárd dolárov v roku 1970 na 523 miliárd v roku 2002. Už v 90. rokoch bolo jasné, že nastala dlhová kríza. Žiadna zo zadlžených afrických krajín nikdy neprosperovala. Práve naopak, boli v takej ťaživej ekonomickej situácii, že dlhy mohli splácať len za cenu obrovského utrpenia, nehovoriac o nemožnosti investovať. Kampane za odpustenie dlhu naberali na intenzite, zároveň kritizovali ľahostajnosť a sebecké záujmy Medzinárodného menového fondu (MMF) a Svetovej banky. Americký ekonóm Michael Kremer usúdil, že keďže dlhy vznikli za skorumpovaných režimov, ktoré si peniazmi plnili vrecká, mali by sa vyhlásiť za „nemorálne“ Krajiny by teda nemali byť právne zodpovedné za ich splácanie.

Sila argumentov napokon presvedčila krajiny G8, aby v roku 2005 odpísali dlh vo výške viac ako 40miliárd dolárov. Dlhová kríza sa však následne presunula z menej rozvinutého sveta do kedysi prekvitajúcich krajín Európy. V tej sa teraz presadzujú podobné úsporné opatrenia, no s jedným zásadným rozdielom . bez odpúšťania dlhov.“

Oponenti Jeffreya Sachsa (narodený v roku 1954 v americkom Detroite), považujú za jedného z najkontroverznejších ekonómov. Verejnosť si ho prvýkrát všimla v roku 1985, keď vymyslel plán, ako pomôcť Bolívii v boji s hyperinfláciou. Plán sa stal známym pod názvom „šoková terapia“ a zameriaval sa na to, aby sa Bolívia stala ľahko prístupnou pre zahraničných podnikateľov. To si vyžadovalo otvorenie bolívijského trhu, ukončenie vládnych dotácií, zrušenie dovozných kvót a naviazanie bolívijskej meny na americký dolár..Inflácia sa napokon naozaj dostala pod kontrolu a Sachs získal povesť opravára globálnej ekonomiky. Začiatkom 90.rokov „pomáhal šokovou terapiou“ aj Jeľcinovmu Rusku, Poľsku, Slovinsku, Mongolsku a iným krajinám.

Od prelomu tisícročí obrátil svoju pozornosť na globálne rozvojové problémy. Tvrdí, (napr. v diele „Koniec chudoby, 2005), že odpustením dlhov, mikropôžičkami a i.by sa do 20 rokov dalo skoncovať s extrrémnou chudobou.

Pred niekoľkými týždňami debata J.Sachsa s Ankou Žitnou  v relácii TAK TAKTO? na TA3 ukončila karié

ru sympatickej moderátorky. Prečo páni vlastníci TA3? Čo sa vám nepáčilo na názoroch J. Sachsa a otázkach pani Žitnej? Snáď si nemyslíte, že šírili konšpirácie a hoaxy? Mali by ste sa im ospravedlniť a vrátiť pani Žitnú späť.

i