milant

Zdaňovanie ťažby nerastných surovín vo svete využíva tri druhy daní:

-daň z obratu

-daň zo zisku

-daň z nadmerných ziskov

–Daň z obratu sa realizuje vo forme percentuálnych sadzieb z obratu, spravidla v závislosti od druhu ťaženého nerastu. V zahraničí sa táto daň často nazýva „royalty“, t.j. ako poplatok štátu alebo kráľovi. Táto daň (poplatok) za právo ťažby ložísk sa započítava do nákladov ťažobného subjektu. V zahraničí dosahujú tieto poplatky až 15% z ročnej ťažby pri povrchovej ťažbe a 8% pri hlbinnej ťažbe. V niektorých štátoch (Nórsko, Čile) sa daň z obratu vôbec neplatí, ale vyššie sú iné formy daní a poplatkov.

–Zdaňovanie zisku spočíva v odňatí časti zisku ťažobného subjektu po odpočítaní všetkých nákladov vrátane dane z obratu. Pri zdaňovaní zisku znáša náklady podnikateľ, na rozdiel od zdaňovania obratu. Daň zo zisku býva vyššia ako daň z obratu a spravidla dosahuje 30-50 aj viac %. Najvyššie sú zdaňované zisky v banskom podnikaní v Nórsku (90%) a vo Veľkej Británii (75%). V Austrálii v roku 2010 zvýšili daň zo zisku na 40%.

–Daň z nadmerných ziskov platia tie ťažobné spoločnosti, ktorých zisk prevyšuje priemerný zisk v príslušnom ťažobnom odvetví. V banskom priemysle sa daň z nadmerných ziskov považuje za odňatie časti zisku súvisiaceho s diferenciálnou banskou rentou v prospech vlastníka ložísk.

Na Slovensku sa pri ťažbe nerastných surovín z výhradných (štátnych) ložísk využívajú len prvé dva druhy daní:

1 Daň z obratu vo forme deformovaných a nízkych tzv. „úhrad za vydobyté nerasty“, dosahujúce len 0,1 – 10%.

2 Daň zo zisku na úrovni rovnej 19% dane.

Niekoľko príkladov zo zahraničia:

1. Pri ťažbe stavebných kameňov a štrkopieskov vo Švédsku dosahuje daň z obratu až 12% z ceny kameniva (1,49 Eur/1tona, vo Veľkej Británii dokonca 20% z ceny kameniva (2,4 eur/1tona). Na Slovensku je to menej ako 0,1 eur/1tona, vzhľadom na extrémne nízke „úhrady“ vo výške len 0,3 – 0,5%. Ak v roku 2008 súkromné firmy na Slovensku vyťažili18,8 mil. ton stavebných kameňov a štrkopieskov, štát – vlastník za ich „prenájom“ získal len niekoľko desiatok miliónov korún, v prípade švédskych sadzieb by to bolo 28 mil.eur, t.j. cca 840 mil. korún.
2. V roku 2008 štátny rozpočet Slovenska za 36 mil. ton vyťažených nerastných surovín získal vo forme „úhrad“ len okolo 85 mil. Sk.  Príkladom efektívneho využívania nerastného bohatstva môže byť Nórsko, ktorej štátna spoločnosť STATOIL vlastní dve tretiny akcií a súkromné spoločnosti len jednu tretinu akcií v ťažobných spoločnostiach.
3. Otázka pre našich ministrov hospodárstva a financií: Považujete súčasný stav, keď štát nevlastní ani jednu akciu v akciových spoločnostiach za správny a spravodlivý? Prečo ani v roku 2020 Slovenská republika nemá modernú surovinovú politiku a nový Banský zákon, ktoré by umožnili finančne oceniť naše nerastné bohatstvo, ktoré je až doposiaľ bohatstvom bezcenným?