milant

V Portugalsku 1.-2. februára 2020 stretlo 17 šéfov vlád EÚ – Priateľov súdržnosti. Rokovali o rozpočte EÚ na roky 2021-2027 a o kohézii (súdržnosti) medzi 10 bohatými štátmi, platcami do eurofondov a 17 chudobnými štátmi, prijímateľmi eurofondovej pomoci.

Po odchode Spojeného kráľovstva z EÚ sa rozpočet významne znížil, preto sa 10 bohatých štátov snaží o jeho zníženie. Medzi bohatých platcov patria Nemecko, Francúzsko, Belgicko, Holandsko, Luxembursko, Dánsko, Švédsko, Fínsko, Rakúsko a Írsko. Ostatných 17 štátov, prijímateľov eurofondov, vrátane SR, pochádza zo strednej, východnej a južnej Európy.

Pokiaľ ide o Slovensko, my žiadame, aby sa eurofondy z predchádzajúceho 7 ročného obdobia (cca 14 miliárd eur?) naznižovali na navrhovaných cca 12 miliárd eur. Dôvodom je predovšetkým diskriminácia slovenských poľnohospodárov a znižovanie ich konkurencieschopnosti. Sebestačnosť slovenského potravinárstva klesla na 40%, hoci do roku 1990 bolo Slovensko vo výrobe potravín sebestačné. V súčasnosti dovážame potraviny zo zahraničia za približne 4 miliardy eur ročne. Miesto vyrovnávania rozdielov medzi regiónmi, dochádza po vstupe do EÚ (2004), k ich nárastu.

Ďalej SR ročne stráca 3-4 miliardy eur, ktoré odchádzajú do zahraničia vo forme ziskov bánk, obchodných reťazcov a bývalých strategických podnikov, predaných pod cenu za druhej vlády M.Dzurindu (2002-2006). V tomto období sa odohrávala aj kauza Gorila, obchody oligarchov so skorumpovanými politikmi. Doposiaľ všetky vlády kauzu Gorila zametali pod koberec.

Pokúsme sa teraz porovnať profit SR z eurofondov po odpočítaní členských poplatkov, takmer 1 miliardu eur ročne. Ak by Slovensko za 7 rokov (2021-2027) dostalo len navrhovaných 12 miliárd eur, ročne by to znamenalo len 1,7 miliardy. Rozdiel medzi eurofondami a členským, (12-7 miliárd) by klesol na 0,7 miliardy ročne. Podľa predbežných rokovaní vlády a ZMOS by sa eurofondy mali rozdeliť medzi 8 VÚC, podľa ich návrhov a projektov. Ročne by teda na jeden VÚC pripadali eurofondy vo výške necelých 100 tisíc eur.

Ak zvážime, že z minulých eurofondov (cca 14 miliárd eur v rokoch 2014-2020) sme dokázali vyčerpať len okolo 25%, je oprávnená otázka: Nemali by sme kriticky analyzovať plusy a mínusy eurofondov, napr.

-je „pomoc“ bohatých vo výške 0,7 miliardy eur ročne výhodná a či by nebolo lepšie ponechať si 1 miliardu eur doma a za 0,7 miliardy eur sa EK poďakovať?

– ak by analýza ukázala, že prijať takúto „pomoc“ je ekonomicky výhodné, bude potrebná seriózna kontrola ich použitia, aby eurofondy neskončili v rukách šikovných projektantov a pod.

Po migračnej kríze v roku 2015 a odmietnutí kvót na prijatie migrantov, sme boli svedkami vyhrážok niektorých bohatých platcov, že odmietnutie kvót bude znamenať zníženie alebo zastavenie eurofondov týmto „hriešnikom“.

Dnes, po Brexite nastal, podľa môjho názoru čas, povedať: Nechajte si svoje špinavé peniaze (z daňových rajov, bankových špekulácií, natlačených v ECB). Prežili sme bez nich v minulosti, prežijeme aj v budúcnosti. Nedovolíme si viac diktát od bruselskej byrokracie.