milant

Podobne ako v roku 2014 sa nezúčastním eurovolieb 25.mája 2019 z viacerých dôvodov. Dnes som sa utvrdil v tom, že Európsky parlament (EP) je obyčajným služobníčkom Európskej komisie (EK), preto, že „EP nevie navrhnúť vôbec nič, vie iba vyzvať EK a poprosiť ju aby ona niečo navrhla. Tá niečo navrhne a potom o tom môžeme hlasovať tu v EP. To sme asi jediný parlament na svete. To konštatoval R. Sulík už 24.11.2016, keď v Štrasburgu, kedy EP vyzvala EK, aby súčasný dočasný systém DPH nahradila systémom trvalým – daňou z obratu. To by zabránilo karuselovým podvodom. 

Prešlo už dva a pol roka a reakcia EK? Nulová!

Dnešná Pravda (13.5.) potvrdila opodstatnenosť slov R. Sulíka v článku „EÚ na podvodoch s DPH stráca ročne 50 miliárd eur“. Za 10 rokov to bolo spolu 500 miliárd eur!  Spýtajme sa našich 13 či 14 budúcich europoslancov, čo zmôžu urobiť v 750 člennom EP proti diktátu EK a nadvláde „systémových“ strán združených v EPP a PES vedených J.-C. Junckerom? Pri takomto vedení EK je nárast „antisystémových“ strán pochopiteľný.

Druhý dôvod neúčasti je „slušná“ výzva Zastúpenia EK na Slovensku, ktorá „Apeluje na Slovákov, aby NEDRŽALI HUBU A IŠLI VOLIŤ!  ( SME, 28.4. 2015 , TASR). Čo robilo Zastúpenie EK od roku 2014, keď až tesne pred voľbami do EP oznamuje, že „voliči budú rozhodovať aj o podiele antisystémových a deštruktívnych síl v budúcom EP“.  Zastúpenie EK zdôraznilo 11 kladov EÚ, ktoré SR posunuli vpred, ale zabudli na mínusy, ktoré pozná veľká väčšina občanov.

Trtetím dôvodom je skutočnosť, že do EP kandiduje až 31 politických strán a 349 kandidátov, ktorých program pozná máloktorý volič. Snáď s výnimkou tých 13 europoslancov, ktorí nás 5 rokov v EP zastupovali. O desiatich z týchto 13 europoslancov sme sa z médií dozvedeli, že pri hlasovaní o kvótach na prijatie utečencov, hlasovali za, hoci proti kvótam bola väčšina občanov aj poslancov NR SR. Koho teda tých 10 europoslancov zastupovalo? Niektorým z nich sa v EP tak zapáčilo slúžiť Slovensku a EÚ, že boli ochotní vytvoriť nové strany a postaviť sa na čelo kandidátok. Ako môžu voliči mať dôveru k stranám a ich kandidátom, ak ich nominujú predsedovia strán a v EP sa musia podriadiť vodcom z EPP alebo PES (ľudovcov a socialistov)? Pri takomto volebnom systéme (jeden volebný obvod a partokracia) je odvážne tvrdiť, že EÚ je demokratická inštitúcia dodržiavajúca ľudské práva.

Myslím si, že by bolo vhodné aby sa naplnila idea E. Chmelára, že „Tento štát treba premyslieť a založiť odznova a to na základe zmluvy medzi občanmi a štátom, ktorá bude potvrdená referendom“. Takéto hĺbkové referendum by mohlo byť spolu s parlamentnými voľbami v roku 2020.