milant

Liberalizmus sa definuje ako politický a ekonomický prúd, od Francúzskej revolúcie rozšírený v celej Európe. Jeho teoreticko-filozofické základy môžeme nájsť v dielach Voltaira (1694-1778), Jean-Jacquesa Roussea (1712-1778), Charlesa Louisa Montesquieu (1689-1755), Johna Locka (1632-1704) a i. Podľa liberálov mala byť individuálna sloboda obmedzovaná čo najmenej. Hlavný význam pre politický liberalizmus mala požiadavka zavedenia všeobecného volebného práva, slobody tlače a zhromažďovania. Ekonomický liberalizmus sa usiloval o slobodné podnikanie a zrušenie monopolov, ktoré mohli túto slobodu obmedziť.Z ľavých krídel liberálneho hnutia vznikali zárodky organizácií robotníckeho hnutia. V 20. storočí vplyv liberalizmu postupne slabol a dnes majú liberálne strany v mnohých demokratických štátoch už len relatívne malý význam.

V súčasnosti sa liberalizmus člení na:

-Klasický liberalizmus

-Neoliberalizmus

-Libertarianizmus

Klasický liberalizmus. Ide o filozofiu, ktorá vznikla v 18. storočí a ktorá stavia práva jednotlivca nad práva štátu a cirkvi a odporuje absolutizmu a božskému právu kráľov. Zameriavalo sa na

-Vzburu proti autoritám, hlavne cirkvi a šľachty,

-Racionalizmus – vieru v ľudský rozum,

-Myšlienky osvietenstva – vzdel s ávanie ľudových más,

-Kultúrny optimizmus,

-Návrat k prírode,

-Humanistické kresťanstvo

-Ľudské práva (boj proti otroctvu, cenzúre a i.). Heslo Francúzskej revolúcie z roku 1789:  Sloboda, rovnosť, bratstvo.

Neoliberalizmus. Hlavným predstaviteľom neoliberalizmu ako ekonomiky voľného trhu je rakúsko-britský ekonóm Friedrich Hayek. Podľa Hayeka slobodné trhy reagujú na individuálne potreby, preto je nutné zabezpečiť, aby trhy fungovali slobodne a vlády aby obmedzili svoje pôsobenie na voľný trh. Na rozdiel od slobodných trhov centrálne plánovanie vedie k totalitnej vláde. Preto najväčším zlom je neobmedzená vláda. Hayekovu koncepciu obmedzenej vlády, nižších daní a obmedzenia verejných služieb nadšene privítali v 80.rokoch 20. storočia R. Reagan a M. Thatcherová. Hayek dôrazne vystupoval proti myšlienke „sociálnej spravodlivosti, pretože ohrozuje slobodu“. K Hayekovým ideám sa hlásilo málo stúpencov, V povojnovej Európe zvíťazili myšlienky Johna M. Keynesa, keď vo väčšine štátov Západnej Európy vybudovali štáty blahobytu. Hayeka kritizoval aj predseda britskej Liberálnej strany David Steel, ktorý tvrdil, že sloboda je možná len za predpokladu sociálnej spravodlivosti a spravodlivého rozdelenia bohatstva a moci, čo si vyžaduje istý stupeň aktívnych vládnych intervencií.  Hayekova ideológia voľného trhu bola spájaná s viacerými krutými vojenskými diktatúrami v Južnej Amerike, vrátane s režimom generála Augusta Pinocheta v Chile. Hayek je teda vysoko kontroverznou postavou- zástanci voľného trhu a pravicoví politici ho oslavujú, ľavicoví ho zavrhujú, preto, že v jeho politike vidia príčinu celosvetového posunu k tvrdému kapitalizmu, ktorý mnohé štáty uvrhol do biedy a prehľbil priepasť medzi bohatými a chudobnými.  Ak teda Hayek neobmedzenú vládu považuje za najväčšie zlo, potom možno za veľké zlo považovať aj neobmedzenú vládu neregulovaného trhu. V demokratickej spoločnosti má platiť hierarchia: OBČAN – VLÁDA – TRH  a nie opačne.

Libertarianizmus obhajuje slobodu a slobodnú vôľu, samostatnosť, rozum a nezasahovanie štátu do ekonomických a osobných záležitostí. K predstaviteľom a zástancom libertarianizmu sa radia o.i. Noam Chomsky výrokom „Všetci sa musia usilovať o to, aby bohatí ľudia boli šťastní“ alebo Robert Nozick (1938-2002), podľa ktorého „akýkoľvek štát väčší ako minimálny nemôže byť ospravedlniteľný.“ V skupine obhajcov libertarianizmu v posledných rokoch vyniká americký miliardár G. Soros, ktorý po krachu kolonializmu a imperializmu presadzuje filozofiu globalizácie. Globalizáciu Soros definuje ako voľný pohyb kapitálu a čoraz väčšie ovládanie národných ekonomík globálnymi finančnými trhmi a nadnárodnými korporáciami. 

Voči takejto ideológii sa oprávnene vyhraňuje nielen maďarský premiér Orbán, ale aj pápež František nazývajúc ju „ekonomikou ktorá zabíja“ alebo „Imperializmom peňazí“. Organizácia Oxfam vyzvala lídrov v Davose, na Svetovom ekonomickom fóre, aby sa postarali o to, že ekonomika bude fungovať pre všetkých a nie iba pre bohatú menšinu. Štyri pätiny bohatstva ,vytvoreného vlani vo svete, skončili u j

edného percenta najbohatších ľudí planéty, zatiaľ čo najchudobnejšia polovica ľudstva nezískala  nič.

Čo môžeme očakávať od našich pravicových a liberálnych  politikov po najbližších voľbách?