milant

Dnes, pri vyplňovaní formulára A som dlho rozmýšľal nad otázkou č.23 Náboženské vyznanie. Ak som bol ako dieťa pokrstený ako evanjelik, mám vyznačiť „Evanjelickú cirkev augsburského vyznania“? Alebo označiť krížikom „bez vyznania“, ak som sa počas svojho života stal ateistom? A čo by mal pri otázke č.23 vyznačiť Slovák vyznávajúci budhizmus alebo hinduizmus? Predsa podľa Ústavy  (čl.1, ods.1) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát, ktorý sa neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Preto sa mi zdá, že štruktúra otázky č.23 je nekompletná. Listujúc v Rodinnej biblii a čítajúc Desať božích prikázaní zisťujem, že okrem prvých dvoch – troch prikázaní ostatné dodržiavam: Ctím si svojho otca i svoju matku, Nezabíjam, Necudzoložím, Nekradnem, Nesvedčím krivo proti svojmu blížnemu a nežiadam nič, čo patrí môjmu blížnemu. Myslím, že takýchto „kresťanských ateistov“ je veľmi veľa. Naopak je pravdepodobné, že medzi príslušníkmi 18 registrovaných cirkvi sa nájdu aj takí, ktorí majú veľké problémy s týmito božími prikázaniami. A tak sa pýtam štatistikov: Nebolo by aktuálne vytvoriť pri otázke č. 23 aj podotázku č.20 „kresťanský ateista“?

K napísaniu tohoto článku ma o.i. inšpirovala aj pozoruhodná kniha profesora teológie Karola Nandráskeho „Ježišova Magna charta a súčasnosť“. Hoci za ateistu sa považuje ten, kto odmieta vieru v Boha, v nadprirodzené sily, záhrobný život a popiera akékoľvek náboženstvo, to ešte neznamená, že sú mu cudzie myšlienky a posolstvá Ježiša a jeho evanjelií. A práve v knihe K. Nandráskeho sa „odhaľuje hlboká priepasť medzi tým, čo chcel Ježiš evanjelií a tým, čo predstavuje kresťanstvo cirkví, keď počas dejín cirkev podľahla pokušeniu moci, mamonu….“. Podľa tohoto autora “ napriek zlyhaniu kresťanstva cirkví a jeho pádu v euroamerickej kultúre, Ježišov príbeh, ako miera ľudskosti neustále platí“.

milant