milant

Pravda uverejnila 20. septembra 2012 správu Najväčšie krajiny EÚ vyzývajú na vytvorenie superštátu, podľa ktorej šéfovia diplomacie 11 najľudnatejších krajín EÚ, mimo V. Británie, vyzvali na ďalšiu centralizáciu 27-členného bloku. V 20 ročnej histórii Slovenska pôjde o jedno z najdôležitejších rozhodnutí, ktoré ovplyvni život nielen súčasnej ale aj budúcich generácií. Preto by sme mali našich politikov upozorniť na výnimočnosť tohoto rozhodnutia a požiadať ich, aby sa z role politikov „pretransformovali“ do roly štátnikov. B. Disraeli výstižne charakterizoval rozdiel medzi štátnikom a politikom: Kým štátnik myslí na budúce generácie, politik myslí na budúce voľby“.

Predpokladám, že vláda a poslanci budú spolu s občanmi veľmi zodpovedne a otvorene diskutovať o plusoch aj mínusoch vstupu Slovenska do superštátu (Federácie národných štátov). Už samotná informácia, že na vytvorenie superštátu vyzvalo len 11 šéfov diplomacií, bez V. Británie, vyvoláva niekoľko otázok:

1. Prečo sa výzvy na ďalšiu centralizáciu EÚ a vytvorenie superštátu nezúčastnilo ďalších 15 krajín EÚ?

2. Má Slovensko po 20 ročnej skúsenosti, dôvod veriť pánom Barrosovi a Van Rompuyovi , že Federácia národných štátov bude tým „pravým orechovým“ aj pre malé a chudobné Slovensko a že v superštáte bude zachovaná zvrchovanosť zúčastnených štátov?

3. Budú veľké štáty v superštáte rešpektovať ministrom Lajčákom oprávnene požadované spájanie princípu solidarity a zodpovednosti a národné záujmy a špecifiká? Alebo to môže smerovať k doterajšej praxi, že solidárny majú byť tí chudobní a zodpovední s tými bohatými a nezodpovednými?

4. Nie je tento projekt zameraný len na ďalšie posilnenie moci bánk a nadnárodných korporácií nad väčšinou občanov v superštáte?

Dôvody na takéto pochybnosti a otázky vyvoláva predovšetkým skúsenosť posledných 23 rokov, keď na „pomoc“ Západu doplatil slovenský priemysel, poľnohospodárstvo, školstvo, zdravotníctvo, životná úroveň, kultúra aj morálka. Zároveň vidíme, že aj štáty mimo EÚ (Švajčiarsko, Nórsko, Island) aj mimo eurozóny (V. Británia, Česká republika a ďalšie) nezahynuli, skôr naopak.

Preto páni poslanci a ministri: Nebuďte ovce, nenechajte si diktovať Brusselom ani bankami, buďte štátnikmi. Nezabúdajte, že moc v štáte pochádza od občanov, že Slovensko by malo byť skutočne demokratickým, právnym a spravodlivým štátom a že o takých dôležitých otázkach musia rozhodovať občania v referende. Filozofia, že Slovensko potrebuje len hospodársky rast, blahobyt a komfort a to bez kultúry a morálky je filizofia krátkozraká. My, občania by sme nemali dovoliť, aby nadnárodné korporácie definitívne ovládli Slovensko a aby sa Slovensko stalo kolóniu plniacou príkazy neokolonizátorov. Ak tomu nezabráni ani jediná „ľavicová“ strana SMER-SD, potom budeme potrebovať novú politickú elitu.

milant