milant

Pýtam sa Vás pán premiér Fico, prečo sa Slovensko nechá vydierať zahraničnou spoločnosťou Euro Gas, ktorá v januári 2011 chcela od Slovenska v arbitráži  500 mil. Euro za gemerský mastenec, (PRAVDA, 14.1.2011) a v apríli 2012 už 1,6 miliardy dolárov (SME, 27.4.2012)?

Za týmto sporom je veľké a bohaté ložisko mastenca Gemerská Poloma.

Nakoľko v roku 1995 som bol spoluautorom  výpočtu zásob na tomto ložisku a následne aj spoluatorom  jeho finančného ocenenia a klasifikácie zásob podľa metodiky OSN 1997, považujem za svoju profesnú a občiansku povinnosť vyjadriť sa k týmto sporom.

Predovšetkým som hľadal odpoveď na tieto otázky:

1. 1.       Ako je možné, že pre zahraničného investora má ložisko Gemerská Poloma  hodnotu 500 mil. Euro až 1,6 miliardy dolárov, ale pre vlastníka ložiska – SLOVENSKÚ REPUBLIKU je toto ložisko v podstate bezcenné, hoci jeho bilančné zásoby dosahujú 85,4 mil. ton s odhadovanou finančnou hodnotou 15,5 miliardy Sk v roku v 2000.
2. 2.       Prečo toto veľké a bohaté ložisko nevyužíva vlastník ložiska (SR) ale dobývací priestor bezodplatne previedol na súkromnú spoločnosť Rozmin s.r.o. Rožňava  hoci náklady štátneho rozpočtu na prieskum ložiska dosiahli 25 miliónov Sk.

Ak Ministerstvo financií SR , popr. Ministerstvo hospodárstva hľadá odpoveď na požiadavky Euro Gasu dovolil by som si poradiť, ako z toho „von“:

1. Ak SR, formálny vlastník nielen unikátneho ložiska Gemerská Poloma ale aj cca 620 ďalších výhradných ložísk tvoriacich naše nerastné bohatstvo chce zabrániť podobným arbitrážam, musí zásadne zmeniť Banský zákon č.44/1988 Zb. Platný Banský zákon, hlavne po novele 498/1991 Zb. a ďalších novelách umožnil likvidáciu takmer všetkých ťažobných štátnych podnikov a prechod väčšiny lukratívnych výhradných ložísk do rúk súkromných a zahraničných spoločností za  smiešne nízke nájomné.

Navyše  absencia moderného oceňovania ložísk má za následok, že štát SR nevlastní ani jednu akciu v akciových spoločnostiach ťažiacich najlukratívnejšie ložiská. (magnezitov, cementárskych surovín, uhlia, zlata atď.)

1. Spoločnosť  Rozmin, s.r.o.  Rožňava, ktorá bola držiteľom dobývacieho  priestoru  7   rokov (1997-2004) bola povinná do 3 rokov začať s ťažbou ložiska. Keďže s ťažbou nezačala ani za 7 rokov, bolo odňatie dobývacieho priestoru plne oprávnené. Navyše táto spoločnosť v priebehu 7 rokov  nepredložila  MŽP SR na schválenie žiaden  nový výpočet zásob a ocenenia ložiska, ktorý by ju opodstatňoval  žiadať od vlastníka (SR) 500 mil. Euro, resp. 1,6 miliardy dolárov.

Vážený pán premiér, ako ľavicový volič SMERU-SD veľmi oceňujem Vaše sľuby neprivatizovať.

Zároveň Však očakávam, že sa zasadíte aj za navrátenie prírodných zdrojov do rúk štátu, nie len de jure ale aj de facto.

Na to je však potrebná nová legislatíva (banský, vodný a ďalšie zákony), ktorá bude slúžiť nám všetkým, nielen pár stovkám súkromných privatizérov.

Momentálne je banská legislatíva hanbou Slovenska  a radí nás k štátom typu „banánových republík“.

Banský zákon sa novelizáciami po roku 1989 stal obchodným nástrojom záujmových skupín  s jasnými dvoma cieľmi:

1. PRIVATIZÁCIA ZISKOV
2. POŠTÁTNENIE NÁKLADOV A STRÁT

PS:  p.Fico, opýtajte sa svojich poradcov ako Nórsko využíva svoje ložiská ropy a zemného plynu..

PS2:  p.Fico, verím, že tentokrát sa mi dostane nielen odpovede ale aj riešenia tohto marazmu, pri ktorom som ochotný so svojimi skúsenosťami a vedomosťami aj pomáhať.

Vďaka.

Ing. Milan Tréger, CSc. , geológ