milant

K napísaniu tohto blogu ma prinútila šokujúca informácia na Rádiu Slovensko (RTVS), že oslavy 79.výročia SNP sa budú konať v novom formáte, bez prítomnosti politických strán, len kladením vencov troch najvyšších predstaviteľov štátu – Z.Čaputovej, B.Kollára a Ľ.Ódora, už ráno 29.8.2023.Akoby išlo o nevýznamnú udalosť, na ktorú bude vhodné pomaly zabúdať.
Následne som si spomenul, že v knihe Krátke Dejiny Slovenska,Elena Mannová et al.(2003) je krátka kapitola od nebohého historika Ľubomíra Liptáka, venovaná SNP. Z nej si dovolím citovať podstatnú časť, predovšetkým pre mladú generáciu:
„Prelomovým rokom pre režim i odboj bol rok 1943. Opojenie z vlastného štátu vyprchalo, režim sa oslaboval vnútornými bojmi, kompromitoval arizáciami, predovšetkým však neschopnosťou dať obyvateľom zreteľnú povojnovú perspektívu. Osud Slovenskej republiky bol s osudom Hitlerovej ríše nerozlučne zviazaný. Slovenská armáda na východnom fronte bola v rozklade. Elitná Rýchla divízia, ktorá sa v roku 1942 dostala až na Kaukaz, mala v ústupových bojoch na Ukrajine toľko prebehlíkov, že z nich v československom vojsku v ZSSR zorganizovali samostatnú výsadkovú brigádu. dia
Koncom roku 1943 uzavreli komunisti a niektoré občianske skupiny tzv. Vianočnú dohodu. Vytvorili spoločný odbojový orgán SLOVENSKÚ NÁRODNÚ RADU (SNR). Komunistov zastupoval v SNR Karol Šmidke, Gustáv Husák a Ladislav Novomeský, občiansky blog Jozef Lettrich, Ján Ursíny a Matej Josko. SNR mala koordinovať odbojovú činnosť civilných skupín a odbojárov v slovenskej armáde. Hlavným cieľom bola príprava povstania ako pomoci spojeneckému frontu.
Plán povstania vychádzal z postupu sovietskych vojsk ku Karpatom, vo vhodnej chvíli mala slovenská armáda otvoriť front k bránam Viedne.
Na čele Vojenského ústredia bol plukovník Ján Golián, veliteľ pozemného vojska v Banskej Bystrici.Sovietske velenie vysielalo v roku 1944 na Slovensko početné výsadky. Okrem spravodajstva bolo ich úlohou robiť v nemeckom tyle diverzie a rozpútať partizánsku vojnu. V druhej polovici augusta už začali partizáni obsadzovať celé dediny a doliny. Bratislavská vláda bola proti nim bezmocná.
rý 29.augusta 1944 so súhlasom prezidenta Tisu začali nemecké jednotky obsadzovať Slovensko. Ilegálne Vojenské ústredie vydalo rozkaz veliteľom, klásť Nemcom odpor. Začal dvojmesačný zápas, ktorý vošiel do slovenských dejín ako Slovenské národné povstanie. Na strednom Slovensku kontrolovala armáda kompaktné územie s centrom v Banskej Bystrici. Vznikla Prvá československá armáda na Slovensku, ktorá do konca septembra vzrástla na 60 tisíc mužov. Partizánske jednotky mali okolo 18 tisíc bojovníkov.
Úspešný prevrat v Rumunsku 23.augusta, ku ktorému sa pridal aj kráľ, umožnil rumunskej armáde zapojiť sa do boja proti nemeckým a maďarským vojskám. Obranné boje povstalcov s použitím delostrelectva, letectva a obrnených vlakov zdržiavali nemecký postup šesť týždňov. Obrat prišielr 17. októbra, keď sa nemecké vojská rozrástli na 30-40 tisíc mužov. 27.októbra padla Banská Bystrica. Časť armády sa rozpŕchla domov, časť sa dostala do zajatia, medzi nimi aj veliaci generáli Ján Golián a Rudolf Viest, ktorých v Nemecku popravili Začiatkom roka 1945 operovali na území Slovenska 13 500 partizánov.
Na povstaleckom území riadila život SNR a Zbor povereníkov. Bola tu obnovená zvrchovanosť Československej republiky, zakázaná HSĽS, zrušené rasistické zákonodarstvo. Vojnová SR bola politicky mrtva prv, ako padol v auguste 1944 prvý výstrel.

ra