milant

Ludwig Erhard (1897-1977) bol významný nemecký ekonóm a politik. V rokoch 1949 – 1963 bol ako kresťanskodemokratický minister financií hlavným strojcom západonemeckého hospodárskeho zázraku, v priebehu ktrého sa po devastácii krajiny počas 2. svetovej vojny strojnásobil hrubý národný produkt.

Nebol ľavičiar ani pravičiar, jeho doménou bola komunikácia od ľava do prava. Uplatňoval pragmatickú hospodársku politiku, ktorá mala za úlohu vytvoriť podmienky pre „blahobyt pre všetkých“. Vytvoril a aplikoval koncept sociálneho trhového hospodárstva.

Z jeho zásad vyberáme:

1. „Zákon zakazujúci vznik kartelov by mal platiť ako hospodársky ústavný zákon.“

2. Nikomu nedávajme toľko moci, aby mohol potláčať individuálnu slobodu druhých,“

3. „Blahobyt pre všetkých a blahobyt prostredníctvom súťaže patria nerozlučne k sebe.“

4. „Za Erharda (do r. 1967) museli byť všetky výdavky štátu kryté príjmami“. Žiadny hospodársky rok nesmel končiť deficitom. Financovanie štátneho rozpočtu kreditnými pôžičkami považoval Erhard za neprípustné. Výsledkom jeho koncepcie bol vysoký hospodársky rast bez zadlžovania ďalších generácií.

Po tom, ako Nemecko zišlo z cesty sociálneho trhového hospodárstva, hospodársky rast krajiny výrazne spomalil, počet nezamestnaných rapídne stúpol a dlh krajiny začal rýchlo rásť.Následne aj sociálne výdavky v Nemecku v rokoch 1967-1997 stúpli o viac ako 70%.

L.Erhard dokázal vytvoriť v hospodárstve podmienky nielen pre plnú zamestnanosť, ale aj pre realizáciu myšlienky „Blahobyt pre všetkých“. Škoda, že ľudská povaha nemá tendenciu vedieť sa poučiť z minulosti, a že empíria tak schopného ekonóma zapadá prachom nielen u slovenských politikov (Matovič, Sulík a spol.), ale aj v EÚ (EP a EK na čele s von der Layenovou).

L.Erhard v roku 1963 nastúpil po Konradovi Adenauerovi do funkcie kancelára, ale o tri roky neskôr ho ekonomické problémy a spory vo vláde prinútili rezignovať.

Na záver jedna aktuálna myšlienka od J.Delorsa, úspešného predsedu EK v rokoch 1985-1995, keď už v roku 2004 konštatoval: „Európa sa nachádza v stave latentnej krízy, pretože nemá žiadne vedenie. Muži, ktorí posunuli Európu dopredu, mali tri kvality – víziu, srdce a strategický realizmus. Dnes sú tieto cnosti nedostatkovým tovarom.