milant

Vo Vietname, ktorý sa delil na dve republiky – Vietnamskú demokratickú republiku na severe a Vietnamskú republiku na juhu, prehrali USA prvý raz vo svojich dejinách vojnu. Americká armáda osem rokov bojovala v Južnom Vietname s komunistickým partizánskym hnutím, podporovaným severovietnamskou vládou.

Američania zvrhli na Vietnam 7 miliónov ton bômb, postriekali chemickými defoliantmi 16 200 km2 územia, aby ho zbavili vegetácie a obetovali životy 56 000 vlastných vojakov. Moderná vojnová mašinéria však nič nezmohla proti odhodlaniu vietnamských partizánov. V rokoch 1965-1973 sa vojny vo Vietname zúčastnilo 2 800 000 amerických vojakov. Snažili sa uchrániť nezávislosť prozápadne orientovaného Južného Vietnamu pred komunistami zo severu. USA predpokladali, že ak padne Južný Vietnam, komunizmus zaplaví aj ďalšie štáty juhovýchodnej Ázie. Vo vojne, ktorá nasledovala, našlo smrť viac ako milión Vietnamcov z oboch republík. Po rokoch bojov stratili Američania vôľu zvíťaziť. Po dočasnom prímerí a dva roky po stiahnutí amerických vojsk Južný Vietnam nakoniec 30. apríla 1975 kapituloval. V roku 1976 sa Vietnam zjednotil pod komunistickou vládou.

Vo Vietname sa bojovalo takmer pol storočia. V roku 1940, keď Vietnam bol francúzskou kolóniou, vtrhli do krajiny Japonci. V roku 1945 boli porazení a nacionalisti pod vedením Ho Či Mina (1890-1969) sa chytili zbraní, aby zabránili obnoveniu francúzskej nadvlády. Francúzsko najskôr uznala nezávislosť Vietnamu, ale neskôr sa pokúsila celú Indočínu opäť kolonizovať. V roku 1946 vypukla vojna, ktorá trvala až do francúzskej porážky pri Dien Bien, po ktorej sa Francúzi z Vietnamu stiahli. Podľa medzinárodných dohôd bol Vietnam rozdelený demarkačnou čiarou na 17. rovnobežke. V Južnom Vietname sa dostala k moci antikomunistická vláda podporovaná USA. Miestne zrážky medzi severom a juhom Vietnamu prerástli roku 1964 do skutočnej vojny, do ktorej sa zapojili Američania. Po ich porážke a po zjednotení Vietnamu začala táto komunistická krajina presadzovať agresívnu zahraničnú politiku. V roku 1979 obsadili  susednú Kambodžu, kde zvrhli vodcu „komunistických“ Červených Khmérov Pol Pota. Koncom 70. rokov na sever Vietnamu zaútočila za podpory Červených Khmérov Čína, ale jej vojsko zaznamenalo značné straty.

Zdroj: Všechno o Zemi, český preklad z anglického originálu Guide to Places of the World, (1996), str.736-737.

Záver: Dnes, keď pokračuje vojna medzi Ruskom a Ukrajinou sa obidve veľmoci USA a Rusko nepoučili z krvavej histórie 20. storočia a ich veľmocenské ambície vedú svet aj v 21. storočí do 3. svetovej vojny? Zastavte to šialenstvo a rokujte kým je čas. Ľudstvo potrebuje mier a nie vojny.