milant

Rok 1996

Prvé informácie o prieskume morského dna uvádza P. Malík (1996) v článku „Polymetalické konkrécie na dne Tichého oceána“. Okrem iného v ňom píše: Slovensko je členom spoločnej organizácie Interoceanmetal (SO IOM), založenej v roku 1987 s cieľom prieskumu a potenciálnej ťažby polymetalických konkrécií na dne Tichého oceána. SO IOM má prípravnou komisiou OSN pridelené prieskumné územie s rozlohou 540 tis. km2 medzi zlomami Clarion a Clipperton západne od Mexika. Na základe geologicko-geofyzikálnych prieskumných prác, odberu vzoriek a ich analýz sa územie zúžilo na 75 000 km2, na ktorých sa budú realizovať podrobnejšie prieskumné práce s cieľom výpočtu zásob. Abysálna plošina s polymetalickými konkréciami leží na svahu východopacifického riftu (podmorského chrbta). Prítomné sú aj početné podmorské vulkány. Oceánska kôra v danej oblasti má oligocénny vek (24 – 34 mil. rokov). Na nej ležia hlbokomorské pelagické sedimenty (bridlice, slienité íly a i.) stratigrafického rozpätia vrchný oligocén až kvartér.

Samotné ložisko predstavujú polymetalické konkrécie ležiace voľne na morskom dne alebo ponorené v morskom bahne. Laboratórnym výskumom v nich bolo identifikovaných až 60 minerálov. Prevládajú oxidy, hydroxidy, hydrosilikáty a karbonáty mangánu a železa, v menšej miere sú zastúpené minerály medi a nerudné silikáty. Podľa obsahu kovov a morfológie sa stanovili tri typy konkrécií: typ A veľkosti 2-4 cm s priemerným obsahom Mn 24,95%, Fe 9,34%, Ni 1,15%, Cu 0,73% a Co 0,24%. typ B ako prechodný k typu C. Typ C veľkosti 6-15 cm s priemerným obsahom Mn 31,7%, Fe 4,99%, Ni 1,35%, Cu 1,24% a Co 0,19%. Z hľadiska ekonomiky potenciálnej ťažby sa minimálne priemerné množstvo konkrécií využiteľných rúd odhaduje na 9 kg/m2.

Zdroj: J.Zuberec et. al: Nerastné suroviny Slovenska (2005).

Rok 2012

V roku 2012 zverejnila PRAVDA (3.11.2012) potešujúcu správu „Slovenské dno v Pacifiku nás stálo už viac ako 5 miliónov USD“, ale hodnota úžitkových kovov v konkréciách na morskom dne v hĺbke cca 4 km sa odhaduje na 180 – 200 miliard USD.

Nasledujúci deň 4.11.2012 som sa v blogu „Na dne ardmora má Slovensko „poklad“ za miliardy dolárov?“ pýtal: Pre nás geológov by bolo zaujímavé, keby autori upresnili, ako k týmto údajom dospeli (zásoby, ceny kovov a hlavne náklady na ťažbu z hĺbky 4 km)? Mimoriadne zvláštnym faktom zostáva, ako je možné, že experti dokážu odhadnúť finančnú hodnotu konkrécií na dne mora, ale už 20 rokov nie sú schopní odhadnúť finančnú hodnotu nášho nerastného bohatstva.

Rok 2022

V roku 2022 už 34 rokov pokračuje tento zaujímavý projekt, ale občania SR nepoznajú odpovede na množstvo otázok týkajúcich sa využitia nerastného bohatstva v hodnote 180-200 miliard USD, napríklad:

– Prerokovala už KKZ pri MŹP SR Záverečnú správu a výpočet zásob? Ide o zásoby kategórie Z-2 alebo Z-3 alebo len o prognózne zdroje P-1 alebo P-2?

-Bol urobený moderný variantný výpočet zásob s následným technicko-ekonomickým zhodnotením podľa metodiky OSN alebo len podľa „Podmienok využiteľnosti zásob“? Neplánuje MF SR – Útvar HzP spolu s NKÚ

skontrolovať tento mimoriadne ekonomicky dôležitý projekt, aby sa neopakovali „šialenosti“, ako sa o výsledkoch kontroly NKÚ nášho nerastného bohatstva vyjadril jeho predseda Karol Mitrík ?

Môžeme dúfať, že spoločným úsilím MF SR, MH SR a MŹP SR sa dočkáme skorej odpovede?