milant

V Rádiu Slovensko  som dnes sledoval podnetnú a zaujímavú debatu ústavnej právničky Doc. Lívie Trelovej s redaktorkou RTVS Katou Martinkovou na tému Ústavy SR a jej problémov. Pani Trelová za dva hlavné problémy označila neriešené otázky referenda a slabú znalosť Ústavy SR zo strany občanov.

Referendum v Ústave SR upravujú články 93 – 100, ale sú nedostatočne a nejednotne vymedzené. Napr. v čl. 93, ods.2 sa uvádza, že „Referendom sa môže rozhodnúť aj o iných dôležitých otázkach verejného záujmu“, ale nešpecifikuje sa o ktoré otázky môže ísť. V takejto situácii je potom možné, že o vstupe SR do NATO sa referendum nekonalo (bolo zmarené).Problematický je pravdepodobne aj čl.93,ods.3, podľa ktorého „Predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet.“ Na problém daní sa v Pravde 31.8.2021 vyjadril Rudolf Marec v analýze „Budíček daňovej reformy“ v ktorej upozorňuje, že výber DPH tvorí až 58% daňových príjmov štátu, Každé percento bezpracného zvýšenia sadzby DPH by malo priniesť do štátneho rozpočtu až 340 miliónov eur ročne navyše. Ak by sa DPH zvýšila o 5%, štátny rozpočet by sa zvýšil o 1,7 miliardy eur. Je teda opodstatnené, že predmetom referenda nemôžu byť dane, odvody a štátny rozpočet? Aký je názor ústavných právnikov? Nie je možné DPH nahradiť daňou zo zisku tak, ako to navrhoval R. Sulík, keď bol europoslancom (2017?) .

Ďalším problémom referenda  je v čl.95, ods.1 vysoké kvórum na vyhlásenie referenda – až 350 000 podpisov občanov v petícii. Pravdepodobne preto bolo úspešné len jediné referendum, v roku 2003 o vstupe SR do EÚ od 1.5.2004. Pritom existuje druhá možnosť, pokiaľ by poslanci NR SR rešpektovali priamu demokraciu, mohli by podľa čl.95,ods.1 – prijať uznesenie NR SR o vyhlásení referenda.Podľa čl.96, ods.1 môže návrh …podávať aj vláda SR. neide o duplicitu s čl.95, ods.1? Je pozoruhodné, že doteraz nebolo ani raz využité ustanovenie čl.97, ods.2: „Referendum sa môže konať v deň volieb do NR SR“. Prečo páni poslanci? Išlo by predsa o značnú ekonomickú aj spoločenskú výhodu.

Mňa, ako geológa, mimoriadne irituje nesúlad medzi čl.4, ods.1 ÚstavySR a Banským zákonom a Surovinovou politikou SR. Podľa čl.4, ods.1 Ústavy SR „Nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. Slovenská republika chráni a zveľaďuje toto bohatstvo, šetrne a efektívne využíva nerastné bohatstvo a prírodné dedičstvo v prospech svojich občanov a nasledujúcich generácií.“ O tom, ako sa naše nerastné bohatstvo v skutočnosti „chráni a zveľaďuje“ som od roku 2011 do roku 2021 publikoval v PRAVDE okolo 50 blogov, žiaľ, odozva takmer žiadna. Hlavný problém spočíva v absencii moderného finančného ocenenia výhradných ložísk, napriek tomu, že na MF SR funguje Útvar Hodnota za peniaze(ÚHZP) so solídnymi výsledkami, napr. pri zhodnotení nerentabilnej ťažby uhlia v súkromnej HNB, a.s. Prievidza.