milant

Túto otázku som položil na základe správy RTVS z 21.9.2017 „V Írsku bude referendum o výlučne štátnom vlastníctve vody a bezplatnom jej využívaní.“ Na základe tejto správy som v PRAVDE 22.1.2018 publikoval blog “ referendabyť aj na Slovensku využívanie vody bezplatné?“ Žiaľ, výsledky referenda v Írsku nepoznáme.

Ďalším impulzom pre  tento blog bol článok WATERGEDDON od Tibora Eliota Rostasa uverejnený v jeho knižke Mlčanie z roku 2012. Z článku citujem:

„Voda je život, no za istých okolností môže prinášať aj smrť. O čo ide? Slovensko patrí medzi krajiny s najkvalitnejšou vodou na svete. Žitný ostrov s rozlohou 1900 kilometrov štvorcových ukrýva 10 miliárd kubických metrov kvalitnej pitnej vody. Ide (spolu s Rakúskom) o najväčšie zásoby v strednej Európe. Zdanlivá výhoda kvalitnej vody sa však už čoskoro môže veľmi reálne zmeniť na našu katastrofu. Vody vo svete rapídne ubúda. Každým  rokom sa zo 6 miliónov hektárov pôdy stáva púšť. Sahara postupuje približne o 5-10 km ročne. K zdravotne vyhovujúcej pitnej vode už nemá prís už dnestup jeden zo šiestich obyvateľov. Z vody sa už dnes začína stávať najvzácnejšia komodita. Potrebuje ju každý, sme na nej závislí. Preto je o vlastníctvo vodných zdrojov taký obrovský záujem. Svetová banka prinútila Bolíviu, aby v roku 2002 odpredala vodu korporácii Bechtel. Tá následne zdvihla jej ceny o 200% a obyvateľom bolo dokonca súdnym nariadením zakázané zhromažďovať dažďovú vodu vo vaniach. Chudobné rodiny platili tretinu príjmu len za vodu. V Jakatre sa privatizáciou vodárenských spoločností zdvihla cena za jeden kubík na 78 centov. Je to v zemi, kde je denný príjem menej ako 2 doláre. Metropoly ako Londýn, Mexico City, Moskva, San Francisco či Manila už zásobovanie pitnou vodou previedli na súkromné spoločnosti. Vo všetkých prípadoch nastal prudký nárast cien a chátrajúca údržba. Mnohí investori dokonca trvajú na garancii ziskov zo strany miest, čo v praxi znamená, že všetky straty hradia daňoví poplatníci. Vojny o vodu sú už predo dvermi. Odpredaj podtatranskej vodárenskej spoločnosti francúzskemu gigantu Veolia, ako aj nové prípady to dokazujú aj u nás.“

V roku 2013 som ako geológ a rozhorčený občan SR publikoval v PRAVDE dva blogy na tému privatizácie vodných zdrojov. ˇU

Prvý blog zo 4.4.2013 „Európska komisia sa zbláznila? Chce sprivatizovať vodné zdroje!“ Na rozdiel od EÚ a EK Európska občianska iniciatíva (ECI) upozornila, že voda nie je komodita, ale verejné dobro, ktoré je nutné pre život a preto žiada implementáciu ľudského práva na vodu ako európsky politický prgram. OSN sa tiež zhodla na tom, že vlády musia zaviesť toto právo a nemôžu ponechať tieto služby trhovým silám. Zdá sa však, že trhové sily prevládajú a nerešpektujú ani ústavy, na Slovensku čl.4 Ústavy SR.

Druhý blog zo 17.5.2013 „Človek by mal mať na deň 5 l vody na pitie a 25 l na minimálnu hygienu“  Toto navrhuje bývalý šéf NESTLE: „Sprivatizujme vodu, nie je ľudským právom“ (Aktuality.sk, 17.5.2013). Každá kvapka vody by mala patriť veľkým korporáciám. Tých 5+25 litrov vody na obyvateľa a deň predstavuje 1,5% pre väčšinu obyvateľov, ale 98,5% vody by sa mala sprivatizovať.

Ako budú na tieto výzvy reagovať pani prezidentka Čaputová, pán predseda ÚS SR Fiačan, poslanci NR SR a ako občania SR v prípadnom referende?