milant

E. Chmelár, ľavicový kandidát na prezidenta, publikoval 17.9.2018 pozoruhodný článok: „Na túto dobu sa raz bude pozerať ako na obrovský omyl“. Na úvod zacitujem niekoľko hlavných myšlienok. „Som presvedčený, že na obdobie po roku 1989 sa raz bude pozerať ako na obrovský omyl. Nie pre nadobudnuté slobody, ale pre zničenie fungujúcich základov spoločenských potrieb, ktoré boli nahradené devastujúcim súkromným ziskom. Namiesto posilňovania demokracie sme posilňovali kapitalizmus a príliš neskoro sme si uvedomili, že to nie je to isté. Autentická ľavica nikdy neuprednostní podporu autoritárneho vodcu pred solidaritou s biednymi lebo vie, že sociálny štát bez právneho je čistý nezmysel. Chcem kráčať v šľapajách Štúra, Štefánika, Hodžu a Dubčeka, nadväzovať na štúrovcov, davistov i protagonistov Česko-slovenskej jari…“

Ako ľavicový volič si myslím, že E. Chmelár veľmi výstižne pomenoval omyly, ktorých sa dopustili „ľavičiari“ po roku 1989 a ich dezertáciu k pravici. Pre ľavicových voličov vzniká otázka a problém: Aj keby prezidentské voľby vyhral E. Chmelár, ktorá z vyše 60 existujúcich strán by sa prihlásila k takto definovanej historickej úlohe ľavice? Pri súčasných kompetenciách prezidenta je bez ľavicovej strany splnenie týchto cieľov problematické. Verím však, že pri súčasnej nedôvere k politike koalície aj opozície, je vznik modernej, demokratickej ľavicovej strany len otázkou času.