milant

Hoci v štátoch EÚ platí, ž väčšina e moc v štáte pochádza od občanov, v posledných desaťročiach po nástupe globalizácie, sa ukazuje, že nie občania v demokratických voľbách, ale finančné trhy budú rozhodovať o politickej, sociálnej aj bezpečnostnej orientácii krajín EÚ.

Americký ekonóm D.C. Korten už v roku 1995 vo svojej vynikajúcej knihe „Keď korporácie vládnu svetu“ upozorňoval, že demokratický pluralizmus zjednocuje sily trhu, štátu a občianskej spoločnosti v záujme udržania dynamickej rovnováhy. Táto rovnováha nachádza svoj výraz v rámci regulovaného, nie voľného trhu. Preto občianske spoločnosti vytvárajú štáty a organizované trhy. V normálnom demokratickom štáte platí hierarchia:

Občania –  štát  –  trh, ale globalizácia národných ekonomík obracia toto poradie naruby:

Trh  –  štát  –  občania.

Štát sa tak podriaďuje záujmom finančných a obchodných spoločností a schopnosť občianskej spoločnosti prinútiť štát presadzovať verejný záujem je oslabená. Kde vládne trh, kráľom je obchodná spoločnosť. To je nevyhnutné zmeniť.

Najnovším príkladom nadradenosti finančných trhov nad výsledkami demokratických volieb je Taliansko. 4. marca 2018 v parlamentných voľbách zvíťazila koalícia Liga severu a Berlusconiho Forza Italia (37%) pred Hnutím 5 hviezd (M5S) (32%), až tretia bola Renziho vládnúca Demokratická strana (17%), ktorá odišla do opozície. Vládu chceli zostaviť M5S a Liga, ale bez Berlusconiho, ktoré spolu získali 49%. Keď obidve strany predložili prezidentovi návrh na zloženie novej vlády, prezident odmietol vymenovať ministra financií, ktorý nevylučoval odchod Talianska z eurozóny a zároveň prezident vyjadril obavu z reakcie finančných trhov. Taliansku tak hrozila úradnícka vláda a nove voľby, ktoré by pravdepodobne opäť vyhrali M5S a Liga. Súčasná situácia je nejednoznačná, ale protesty občanov gradujú a nová vláda asi bude predsa zložená z víťazných strán. Brusel je v šoku a bojí sa, ako nová vláda zvládne reformy, ktoré sú potrebné pre vysokú zadľženosť Talinska (cca 132% HDP, cca 2,3 bilióna eur), vysokú nezamestnanosť hlavne mladých ľudí atď. Pritom je evidentné, že tieto problémy spôsobili dotrajšie vlády ľudovcov a socialistov za pomoci EK, ECB a MMF a nie strany M5S a Liga. Dnes si už väčšina občanov EÚ uvedomuje, že súčasnú dlhovú kr zu v eurozóne  (Grécko, Taliansko, Španielsko, Portugalsko atď. vrátane utečeneckej krízy  nespôsobili občania EÚ, ale nenásytné banky v.s úzkom spojenectve so skorumpovanými politikmi.

Nedovoľme preto, aby sa v EÚ aj naďalej presadzovala globalizácia v ponímaní G. Sorosa „ako voľný pohyb kapitálu a čoraz väčšie ovládanie národných ekonomík globálnymi finančnými trhmi a nadnárodnými korporáciami.“ Prežitie planéty Zem a budúcich generácií závisí od toho, či sa nám podarí presadiť globalizáciu ako mierové spolužitie demokratických štátov bez tyranie globálneho finančného systému, ktorý nás vedie k takmer istému sociálnemu a ekologickému kolapsu.