milant

Na tlačovej besede premiéra Fica a ministra Lajčáka (2. júna 2017) sme boli informovaní, že po dohode so sociálnymi partnermi vláda dostala mandát jednoznačne presadzovať vstup Slovenska do „jadra EÚ“, ktorého motorom budú Nemecko a Francúzsko. Po takomto vyhlásení by sme sa mali pána premiéra opýtať, či k tomuto „mandátu“ nepotrebuje aj súhlas občanov a poslancov NR SR a či už pán premiér pozná podmienky vstupu do „jadra“? 

Myslím si, že občania by mali poznať odpoveď minimálne na tieto otázky:

1. Budú môcť byť v „jadre“ aj štáty mimo eurozóny, napr. naši susedia z V-4 (ČR, Poľsko, Maďarsko) a ďalšie štáty mimo eurozóny ?

2. Budú v „jadre“ aj  také štáty eurozóny, ktoré sú extrémne zadľžené, štáty s chorými bankami, vysokou nezamestnanosťou, nízkym ekonomickým rastom (Grécko, Taliansko a i.) ?  Z ČR sa napr. ozývajú hlasy: „Nechceme ručiť za grécke dlhy a talianske banky, to nám neprinesie nič dobré. Eurozóna by pre ČR predstavovala len ďalšiu závislosť a rozhodovanie o nás bez nás.“ Neplatilo by to aj pre SR?

3. Prečo Spojené kráľovstvo po brexite opustilo EÚ?

4. Čo ak podmienkou vstupu do „jadra“ bude bude povinné prijatie kvót pre utečencov, zachovanie nižších príspevkov pre našich poľnohospodárov aj zachovanie nižšej kvality dovážaných potravín zo západu? Nemá Slovensko dosť negatívnych skúseností s 13 ročným diktátom Bruselu (napr. výrazné zaostávanie miezd a dôchodkov za západnou Európou, zväčšovanie regionálnych rozdielov, zneužívanie daňových rajov, poddimenzovaná sociálna politika atď.

5. Aké budú dopady pre štáty mimo „jadra“? Nemôžu bez direktív z Bruselu, dokonca bez eurofondov -zdrojov korupcie, prosperovať lepšie?

6. A nakoniec snáď to najdôležitejšie-problémy mieru a bezpečnosti Európy. Zaručia nám mier a bezpečnosť „spojenci“ USA a NATO? Zdá sa, že po najnovších krokoch prezidenta Trumpa sa aj lídri EÚ zobúdzajú a volajú o samostatnej európskej zahraničnej a bezpečnostnej politike. Myslím si, že nebude od veci vrátiť sa do roku 1990, keď 14.-15. novembra v Paríži hlavy štátov a vlád prijali CHARTU PRE NOVÚ EURÓPU (KBSE). V charte sa o.i. uvádza:

„My hlavy štátov a vlád účastníckych štátov Konferencie o bezpečnosti a spolupráci sme sa stretli v Paríži v čase hlbokých premien a historických očakávaní. Vyhlasujeme, že naše vzťahy sa v budúcnosti budú zakladať na úcte a spolupráci. Európa sa oslobodzuje od dedičstva minulosti. Vďaka odvahe mužov a žien, vôli národov a sile myšlienok Záverečného aktu z Helsínk (1973-1975) v Európe sa začína nový vek demokracie, mieru a jednoty. Nadišiel čas, keď sa napľňajú celé desaťročia udržiavané nádeje a očakávania našich národov: neotrasiteľné priznávanie sa k demokracii zakladajúce sa na ľudských právach a slobodách, blahobyt na základe hospodárskej slobody a sociálnej spravodlivosti a rovnakej bezpečnosti pre všetky krajiny. Plná realizácia všetkých záväzkov KBSE musí tvoriť základ iniciatív, ktoré podnikneme, aby sme svojim národom umožnili život zodpovedajúci ich prianiam.“