milant

Spoveď ekonomického zabijaka je vynikajúca kniha amerického spisovateľa Johna Perkinsa. V Predslove autor knihy uvádza:

„Ekonomickí zabijaci (EZ) sú dobre platení profesionáli, ktorí podvodom oberajú krajiny po celom svete o bilióny dolárov. Peniaze zo Svetovej banky, Americkej agentúry pre medzinárodný rozvoj (USAID) a iných organizácií poskytujúcich zahraničnú „pomoc“ nalievajú do kufrov obrovských korporácií a vreciek niekoľkých bohatých rodín, ktoré majú pod kontrolou prírodné zdroje planéty. Medzi ich nástroje patria falošné finančné správy, zmanipulované voľby, špinavé peniaze, vydieranie, sex a vraždy. Hrajú hru starú ako impérium, no v období globalizácie dosiahla nové a desivé dimenzie.

Mal by som o tom niečo vedieť. Bol som totiž EZ. Toto nie je fikcia. Je to skutočný príbeh môjho života. Najdôležitejším dôvodom na vyrozprávanie tohto príbehu je však to, že dnes, prvýkrát v histórii, má jedna krajina schopnosť, peniaze aj moc zmeniť toto všetko. Je to krajina, kde som sa narodil a kde som slúžil ako EZ: Spojené štáty americké. Po 11. septembri som odhodlaný nečinne sedieť a prizerať sa, ako EZ  premieňajú republiku na svetové impérium.

Mojou prácou bolo nabádať svetových lídrov, aby sa stali súčasťou rozsiahleho systému, ktorý podporuje americké obchodné záujmy. Nakoniec sa títo lídri chytia do siete dlhov, ktorá zaistí ich lojálnosť. Oni si za to upevnia vlastné vlastné politické pozície a majitelia amerických spoločností rozprávkovo zbohatnú. Dnes vidíme, že sa tento systém vymkol z rúk. Výkonní riaditelia našich firiem najímajú ľudí za mzdy na úrovni pláce otrokov, ktorí lopotia v neľudských podmienkach v ázijských manufaktúrach. Ropné spoločnosti svojvoľne vypúšťajú jedy do riek dažďových pralesov, vedome zabíjajú ľudí, zvieratá i rastliny. Farmaceutický priemysel odopiera lieky, ktoré by mohli zachrániť život miliónom Afričanov nakazených HIV. Spojené štáty vynakladajú na vedenie vojny v Iraku vyše 87 miliárd dolárov, kým OSN odhaduje, že za menej ako polovicu tejto sumy by sme mohli zabezpečiť čistú vodu, adekvátnu výživu a základné vzdelanie každému človeku na tejto planéte. A my sa čudujeme, že nás napádajú teroristi?

Vo svojej honbe za zväčšovaním svetového impéria používajú korporácie, banky a vlády (spoločne nazývané korporatokracia) svoju finančnú a politickú moc na to, aby zaistili podporu tejto chybnej predstave a jej dôsledkov v našich školách, firmách a médiách. Priviedli nás do bodu, kde naša globálna kultúra nakoniec pohltí všetko a neostane mu nič iné, ako pohltiť samého seba. História nám hovorí, že pokiaľ tento príbeh nezmeníme, zaručene sa skončí tragicky. Impériá nikdy netrvajú večne. Každé jedno z nich padá strašným spôsobom. Žiadna krajina ani kombinácia krajín nemôže dlhodobo prekvitať z vykorisťovania ostatných.“

Keď som dočítal túto knihu, položil som si otázku: Nezaslúžil by si Nobelovu cenu za mier skôr John Perkins ako exprezident B. Obama?