milant

6. februára 2017 Aktuality.sk uverejnili výsledky prieskumu pod názvom „Obyvatelia EÚ nedôverujú svojim vládam“. Išlo o prieskum v piatich najväčších krajinách EÚ v ktorých je vyše 300 miliónov obyvateľov z vyše 500 miliónovej EÚ. Prieskum ukázal, že svojej vláde nedôveruje

v Španielsku  89% obyvateľov,

v Taliansku   80%,

v o Francúzsku  77%,

v Nemecku  70%,

vo V. Británii  66%

Podľa Plus 1 deň (4.2.2017)  „S fungovaním demokracie na Slovensku je nespokojných 68% občanov a spokojných je 29%.“

Opodstatnená je otázka, prečo v tých piatich najväčších a najbohatších krajinách EÚ je taká vysoká nedôvera k vládam, ktoré vyšli zo slobodných a demokratických volieb? Nemôže to súvisieť s nedôverou v zastupiteľskú demokraciu (ľudovcov a socialistov) a podceňovanie priamej demokracie za širokej účasti občanov a riešenia ich problémov?

Na internete nájdeme o.i. „Podmienky minimálnej účasti pre platnosť referenda v štátoch EÚ“. Z materiálu vyberáme len niektoré: “ Viaceré západoeurópske krajiny referendum vôbec neumožňujú, t.j. priama demokracia je tam na úrovni frašky. V ostatných krajinách (Západnej Európy) sa referendum umožňuje, ale bez akéhokoľvek zásadného vplyvu. Najsilnejší  inštitút referenda (po Švajčiarsku) existuje v postkomunistických krajinách. Napriek silne limitujúcemu 50% kvóru je výsledok referenda záväzný a je možné hlasovať o veľmi širokej škále tém. Referendum môžu iniciovať aj bežní občania.

  Na Slovensku sú však na vypísanie referenda niektoré veľmi prísne podmienky. Medzi ne patrí petícia s aspoň 350 000 podpismi občanov, t.j. cca až 8% všetkých voličov, kým v Maďarsku postačuje 200 000 podpisov, t.j. 2% voličov.  Podmienkou platnosti referenda je až 50% účasť všetkých oprávnených voličov, hoci v ďalších voľbách, (parlamentných, prezidentských, komunálnych  a iných, taká vysoká požiadavka na účasť sa nepožaduje.

Pozrime teraz na podmienky referend v ústavách piatich najväčších štátov EÚ:

Nemecko : Po skončení II. svetovej vojny je v nemeckej ústave minimum prvkov priamej demokracie.

Francúzsko: Vyhlásiť referendum je možné dvomi spôsobmi:

– z iniciatívy prezidenta

– z iniciatívy členov parlamentu.

Cieľom je zrušiť nejaký schválený zákon. Vo Francúzsku sa referendum využíva minimálne.

V. Británia:  Referendá sú nezáväzné, pretože ich môže zmeniť parlament. Pri Brexite sa to však nestalo a parlament rešpektoval referendom požadovaný

odchod V. Británie z EÚ.

Španielsko:  Príklad Katalánska ilustruje, že aj keď existuje inštitút referenda, vláda ho môže podľa ľubovôle ignorovať, mariť, či zakázať.

Taliansko:    Má dva tipy referend:

-legislatívne (vetovanie zákonov)

– ústavné – na potvrdenie ústavných zmien a doplnkov.

Aj tento krátky prehľad ukazuje, že aj najväčšie západné „demokracie“ dávajú prednosť zastupiteľskej demokracii pred priamou demokraciou. Nemôže byť aj táto skutočnosť príčinou takej vysokej nedôvery občanov vo svoje vlády? K tomu sa zrejme pridávajú nezvládnuté krízy (utečenecká, hospodárska, korupčné aféry atď.)

Možné úpravy referenda v Ústave SR

Tieto námety vychádzajú z analýzy doterajších referend v SR po roku 1993 a smerujú predovšetkým k otvoreniu diskusie medzi ústavnými právnikmi, poslancami NR SR, ale aj nami občanmi.

1. Keď som analyzoval výsledky referend po roku 1993, zaujali ma najmä výsledky referenda z roku 1998 o zákaze privatizácie strategických energetických podnikov. Toto referendum bolo neplatné, nakoľko účasť dosiahla len 44,25%, miesto požadovaných 50%. Ale, za zákaz privatizácie sa v referende vyslovilo až vyše 90% voličov, čo je z celkového počtu voličov cca  4 400 000 vyše 1 752 000 voličov, teda okolo 39%.  Ak by sa referenda zúčastnilo 50% voličov, referendum by bolo platné už pri nadpolovičnej, teda 25% -nej väčšine hlasujúcich proti privatizácii. Teda, pri 50% účasti postačuje okolo 1 100 000 hlasov proti, ale pri účasti 44.25% nepostačuje na platnosť referenda a zamietnutie privatizácie ani 1 720 000 voličov? 

Nemohol by byť takýto výsledok referenda za dostatočný dôvod jeho platnosti?  Dôležitejšie je dodržanie 50% účasti ako počet hlasov za a proti? V takýchto prípadoch by mohol pomôcť doplnok čl.98, ods.1 Ústavy SR v znení: „Výsledky referenda sú platné aj pri účasti pod 50%, ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda „. 

2. Treba oceniť, že „Referendum sa môže konať v deň volieb do NR SR“, nie je jasné, prečo ho doposiaľ poslanci nevyužívali, podobne ako málo využívali možnosti podávať návrhy na vyhlásenia referend podľa čl.96, ods.1 Ústavy. Diskutovať by bolo účelné aj o čl.93, ods 2  Ústavy, ktoré sú dôležité otázky verejného záujmu a k nim by sa mali vyjadrovať občania v referende. Takých otázok sa v posledných 25 rokoch nahromadilo veľa, ale poslanci a vláda, akoby nemali záujem vypočuť si názor občanov. Akoby nerešpektovali ustanovenie čl.2 Ústavy, že „Štátna moc pochádza od občanov…“