milant

„V roku 1944 slovenskí vlastenci zachránili pred nemeckými fašistami náš zlatý poklad – vyše 180 kg zlata a vyše 4500 kg striebra.“ Túto informáciu uverejnil 31.12.2016 Nový Čas v článku  „Tajný tunel medzi Banskou Bystricou a Kremnicou: Jeho história vás dostane.“ V článku autori ďalej uvádzajú, že poklad pochádzal aj zo zbierky občanov a po skončení 2. svetovej vojny sa stal základom zlatého pokladu ČSR. Tunel sa v roku 2016 podarilo obnoviť a sprístupniť verejnosti.

Kým na vlaste ncov – účastníkov SNP môžeme byť právom hrdí, iná situácia a iný vzťah pravdepodobne budeme mať k tým, ktorí exportujú zlato z ložiska Banská Hodruša do Belgicka. Podľa ročeniek Nerastné suroviny SR, 1993-2015, ktorú vydáva Štátny geologický ústav Dionýza Štúra bolo od roku 1993 do roku 2014 z tohoto ložiska vyťažených takmer 7 ton zlata (6973 kg), ktoré bolo až na malé výnimky vyvážané vo forme koncentrátov do Belgicka. Ťažbu zlatých rúd realizuje SLOVENSKÁ BANSKÁ spol. s r.o., Hodruša-Hámre. Táto spoločnosť len v roku 2014 vyťažila 42 000 ton zlatej rudy vysokej kvality 14g/t Au. Z rudy sa vyrobilo 1853 ton koncentrátu obsahujúceho 582 kg zlata. Produkcia koncentrátov je určená na vývoz do Belgicka. Ťažba pokračovala aj v rokoch 2015 a 2016. Podľa niektorých informácií preskúmané zásoby zlatých rúd môžu zabezpečiť pokračovanie ťažby minimálne ďalších 5 rokov. Od roku 2010 do roku 2014 sa z ložiska vyťažilo 2593 kg zlata. Priemerná cena zlata v roku 2014 dosahovala 1266 USD/unca (31,1g Au), t.j. 40700 USD za 1 kg zlata. V rokoch 1993 – 2003 sa priemerná cena zlata pohybovala len na úrovni 280 – 450 USD/unca, teda aj cena zásob ložiska a tržby boli oveľa nižšie, ako sú v súčasnosti.

Predpokladám, že takejto surovinovej a obchodnej politike SR, ktorá je vlastníkom ložiska Banská Hodruša by sa veľmi čudoval aj uhorský panovník Karol Robert z Anjou, ktorý už v roku 1328 zakázal vyvážať do cudziny surové nemincované zlato. V tom istom roku založil v Kremnici mincovňu produkujúcu známe a vyhľadávané kremnické dukáty. V Kremnici a Banskej Štiavnici v 14. – 15. storoči pracovali desiatky hutí spracovávajúcich zlato-strieborné rudy. Ako si máme vysvetliť, že na Slovensku v 21. storočí nedokážeme finalizovať zlatonosné koncentráty tak ako v Belgicku a iných, dokonca rozvojových krajinách? Predsa štátne orgány zodpovedné za riadenie rezortu baníctva (MH SR) si musia byť vedomé strát v dôsledku takýchto obchodov. NBS by neprijala 7 ton zlata k svojim existujúcim rezervám? Prečo zlato z ložiska Banská Hodruša neťaží štátny podnik, ale sro-čka? Predsa Banský zákon nezakazuje ťažbu výhradných ložísk štátnymi podnikmi. Ak aj v roku 2017 bude NR SR a vláda akceptovať choré heslo pravice, že „Štát je najhorší vlastník, treba všetko sprivatizovať“, tým len dokáže, že vo svojich stranách a hnutiach nemá odborne a morálne vyspelé kádre na riadenie štátu vo verejnom záujme. A preto sa musí spoliehať na „pomoc“ odborníkov-oligarchov, ako to ukázala kauza GORILA. 

„Zastavme ich bratia, nech sa oni stratia, Slováci ožijú“