milant

Podľa ročenky Nerastné suroviny SR, 2015 bolo v roku 2014 na Slovensko dovezené 226 000 ton soli za 21,1 miliónov eur,. Priemerná cena soli bola 93eur za tonu. V roku 2014 sa soľ dovážala najmä z Rumunska (27%) a z Rakúska (23%). Ceny soli sú zmluvné, podľa časopisu Industrial Minerals sa čínska soľ predávala za 45-55 USD/t a čínska soľ za 48-54USD/t. Ak ročná spotreba soli na Slovensku dosahuje ročne priemerne okolo 250 000 ton (v chemickom, potravinárskom priemysle, poľnohospodársve a inde), potom overené zásoby by vystačili na cca 4000 rokov. Okrem najväčšieho ložiska Zbudza sú ďalšie zásoby overené na ložiskách Poša, Soľ a Prešov- Solivar. Je teda opodstatnená otázka, prečo nevyužívame vlastné ložiská, tým viac, že ide o okresy  s veľkou nezamestnanosťou. Ide o ochranu nerastného bohatstva pre budúce generácie?

Podľa medializovaných informácií závod na spracovanie soli z ložiska Zbudza sa niekedy v 90.rokoch začal stavať v Michalovciach, nebol však dobudovaný.Vieme prečo? V tejto situácii by nebolo racionálne, aby MH SR vypísalo tender na ťažbu ložiska Zbudza, za podmienky, že v budúcej akciovej spoločnosti by štát vlastnil minimálne 51% akcií, v závislosti od výsledkov moderného ocenenia ložiska. Taká je prax nielen v Nórsku, Mongolsku, ale aj iných krajinách s trhovou ekonomikou. Alebo budeme pokračovať tak, ako posledných 25 rokov? Tak, ako v prípade veľkého ložiska mastencov Gemerská Poloma,ktoré sme podarovali zahraničnému investorovi a teraz čakáme trest (za zmarenú investíciu) vo výške 0,5 až 2,3 miliardy eur?