milant

Ako občan SR a ložiskový a ekonomický geológ rád by som sa vyjadril k blogu uverejnenému v SME, 16. 11. 2016. V blogu autor píše o prieskumných a ťažobných vrtoch americko-poľskej eseročky Alpine Oil and Gas(AOG) a jej rumunsko-britských partneroch v šarišskom Smilne (Bardejov) a rusínskych obciach Ruská Poruba a Oľka (Humenné, Medzilaborce). Plne sa stotožňujem s blogerom, s občanmi, vlastníkmi pozemkov, s lesoochranármi z VLK-a, médiami, opozičnými politikmi, ZMOS-om, s prešovskými župnými poslancami a biskupmi, ktorí protestujú proti prieskumným vrtom tejto spoločnosti. Nechce sa mi veriť, že v roku 2016 ochrankári súkromných zahraničných spoločností bijú miestnych ľudí, medzi nimi aj vlastníkov pozemkov na ktorých sa prieskum uskutočňuje. V USA je možné proti nevolaným hosťom použiť na vlastnom pozemku aj zbrane. Na Slovensku sme proti nim bezmocný. Súhlasím  s autorom blogu že o.i. ide o boj s arogantným geologickým a zastaralým banským zákonom. Písal som o tomto probléme v blogu „SLOVENSKO POTREBUJE NOVÝ BANSKÝ ZÁKON“ v Pravde 19.10.2015.

Prekvapuje, že ani po široko medializovanej kauze ložiska mastencov Gemerská Poloma, v ktorej americká spoločnosť EuroGas žiada v arbitráži od SR-vlastníka ložiska „odškodné“ 3,2 miliardy dolárov, sa naša vláda a NR SR nezobudili a nepristúpili k vypracovaniu nového Banského zákona, ktorý by bol v súlade s Ústavou SR a Národnou stratégiou trvalo udržateľného rozvoja (NSTUR). Pritom nejde len o ropu a plyn, ale aj o naše ložiská uránu, zlata a striebra, vodu a prírodné zdroje definované v čl. 4 Ústavy SR.

Slovenská republika, vlastník nerastného bohatstva, ktoré jea  bohatstvom a vlastníctvom celospoločenským a malo by slúžiť verejnému záujmu, nedokázala za 25 rokov zmeniť Banský zákon (44/1988 Zb.) tak, aby naplnil zásady ochrany a racionálneho využitia nášho nerastného bohatstva. Kompetentné štátne orgány, hlavne Ministerstvo hospodárstva SR dokonca umožnilo po roku 1990 takú úpravu banskej legislatívy, podľa ktorej nerastné bohatstvo sa stalo „bohatstvom a vlastníctvom“ bezcenným. Ako ináč si máme vysvetliť, že štát ani v roku 2016 nepozná cenu vyše 600 výhradných ložísk tvoriacich nerastné bohatstvo Slovenska, hoci iný štátny majetok, (budovy, pôda, lesy), svoju cenu majú? Banský zákon v súčasnom znení, deformovaný novelou 498/1991Zb., má podľa môjho názoru v sebe zakódovaný hlboký rozpor medzi celospoločenským vlastníctvom nerastného bohatstva a ďalších prírodných zdrojov, ale výlučne súkromným využívaním tohoto bohatstva, zameranom na maximalizáciu ziskov. Banský zákon je preto príkladom rafinovaného prepojenia štátnej moci a súkromného sektora, slúžiac pár stovkám privatizérov a nie verejnému záujmu občanov SR. Je najvyšší čas na zmenu.