milant

prosím, vysvetlite nám, občanom zvrchovaného a právneho štátu a vlastníkom nerastného bohatstva, prečo „Americká FBI bude u nás prešetrovať možnú korupciu ešte z roku 2004“ (SME, 19.8.2015)? Podľa Hospodárskych novín (14.8.2015) „EuroGas žiada od Slovenska tri miliardy eur. Tvrdí, že licencia na ťažbu mastenca bola vydaná nezákonne.“ Okrem FBI sa tým bude zaoberať aj americké ministerstvo spravodlivosti. Slovenské MH SR tvrdí, že rozhodnutie (HBÚ) bolo v súlade so zákonom.

V spore medzi americkou firmou EuroGas a SR ako vlastníkom, ide o veľké a bohaté ložisko mastenca Gemerská Poloma, ktoré bolo preskúmané z prostriedkov štátneho rozpočtu v rokoch 1987-1995. V roku 1995 sme realizovali moderný, variantný výpočet zásob a v roku 1999 finančné ocenenie ložiska a klasifikáciu jeho zásob podľa metodiky OSN z roku 1997. Podľa vtedy platných cien mastenca a výrobných nákladov dosahovala cena ložiska (NNP- nominálny čistý zisk) 15,5 miliardy Sk, t.j. cca 500 miliónov eur. Takúto sumu (500 miliónov eur ) žiadal EuroGas od SR už v roku 2010, za údajne zmarenú investíciu. Spor medzi vlastníkom ložiska, SR a americkou firmou trvá teda už 5 rokov. Ako ložiskový geológ nemôžem vstupovať do právnych sporov, ale ako občan SR by som Vám, najvyšším predstaviteľom štátu chcel položiť niekoľko otázok:

1. Prečo ak štátne lesy ochraňuje, obhospodaruje a spravuje štátny podnik LESY SR, prečo nerastné bohatstvo, vlastníctvo SR „ochraňujú“ a „racionálne“ využívajú výlučne súkromné domáce alebo zahraničné spoločnosti? Predsa štátu- vlastníkovi nikto nezakázal ťažiť, ochraňovať a spravovať aspoň strategické a výnimočne bohaté a ziskové ložiská. Žiaľ, po roku 1991, keď nadobudla platnosť novela Banského zákona č.498/1991Zb. zanikli všetky štátne ťažobné aj prieskumné podniky a ťažbu výhradných (štátnych) ložísk realizujú výlučne domáce alebo zahraničné akciové spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným.

2. Druhá otázka sa týka absencie oceňovania nášho nerastného bohatstva, t.j. výhradných ložísk. Kým každý štvorcový meter alebo hektár štátnej, či súkromnej pôdy alebo lesa má svoju cenu, výhradné (štátne) ložiská sú BEZCENNÉ, pretože slovenská banská ani geologická legislatíva neuznáva vo svete používané metódy oceňovania ložísk nerastných surovín, (napr. tzv. feasibility study). Na Slovensku sa už 25 rokov pokračuje v archaických výpočtoch zásob podľa tzv. „podmienok využiteľnosti zásob“ z obdobia studenej vojny, ktoré neumožňujú výpočet finančnej hodnoty (ceny) zásob ložiska. Dôsledkom takejto legislatívy je skutočnosť, že štát nevlastní ani jedinú akciu v akciových spoločnostiach ťažiacich ekonomicky významné nerastné suroviny, napr. magnezity, cementárske suroviny a i.

3. Tretia otázka sa týka problemetiky ochrany a racionálneho využitia nerastného bohatstva, čo je jedna z hlavných úloh Banského zákona. Definície ochrany a racionálneho využitia nerastného bohatstva zostali na úrovni spred roku 1990, keď ťažba nerastných surovín bola nadradená ochrane prírody a krajiny. Súčasná legislatíva nerešpektuje ani viaceré ustanovenia Ústavy SR (čl.44 o šetrnom využívaní prírodných zdrojov), ani Národnú stratégiu trvalo udržateľného rozvoja.

Ako geológ som hlboko presvedčený, že tieto problémy pomôže vyriešiť len NOVÝ BANSKÝ ZÁKON, ktorého prioritou bude verejný záujem a nie záujmy súkromných ťažobných spoločností.