milant

Časopis Plus 7 dní (5.3.2015) uverejnil článok Hra o miliardy (autorka Juliána Bieliková), v ktorom informuje, že firma EuroGas, ktorá žaluje Slovensko o dve miliardy eur, zrejme ešte zvýši žalovanú sumu. Dôvod?  „Pod zemou je vraj mastenec za 65 miliárd.“

V článku autorka uvádza (citujem): „Hoci Eurogas pýta za údajné poškodenie práv už celkom vysokú sumu, najnovšie uvažuje o jej zvýšení. Podľa geológa Milana Trégera, ktorý pracoval v minolosti na štátnom prieskume ložiska, je totiž v Gemerskej Polome až 85 miliónov ton mastenca, čo pri súčasnej cene asi 764 eur za tonu dáva potenciál na 65 miliárd eur. Doteraz sa Eurogas odvolával na oveľa nižšie odhady súčasného majiteľa ťažobnej licencie, ktorý získal baňu po nich. Pán Rauball, šéf Eurogasu tvrdí, že ich právnici to analyzujú, aby rozhodli, či zvýšime žiadosť o odškodnenie. Ministerstvo hospodárstva sa k možnému zvýšeniu odškodného NEVYJADRUJE.“ (Koniec citátu).

Hoci ja (Milan Tréger) som sa podieľal na prieskume a hlavne na výpočte zásob tohoto veľkého a bohatého ložiska mastenca, keď náš kolektív z Geologického prieskumu, š.p. Spišská Nová Ves vypočítal geologické zásoby vo výške 85 miliónov ton, ale nie mastenca ale suroviny s obsahom cca 64% mastenca. Zároveň sa dištancujem a odmietam ako neopodstatnenú tú časť v článku, kde autorka uvádza, že „…pri súčasnej cene asi 764 eur za tonu dáva potenciál na 65 miliárd eur.“ Ide o hrubé zavádzanie verejnosti a absolútne ignorovanie princípov oceňovania ložísk nerastných surovín, keď autorka neuvažuje s takými dôležitými parametrami ako je výrubnosť, znečistenie, výťažnosť pri úprave suroviny, rôzne ceny produktov a hlavne, že neuvažuje s nákladmi (na ťažbu, úpravu, splátky úverov, dane, poplatky za dobývací priestor, úhrady za vydobyté nerasty a iné). V roku 1996 bol náš výpočet zásob schválený na MŽP SR, ale už v roku 1997 bol Dobývací priestor a ložisko Gemerská Poloma odovzdané zo štátnej Geologickej služby SR do držby spoločnosti Rozmin, s r.o. Rožňava, dcéry Eurogasu.

V rokoch 1999-2000 sme v GS SR na návrh OSN uskutočnili ocenenie tohoto ložiska metodikou navrhnutou OSN 1997, prostredníctvom tzv Prefeasibility study (Predbežnej štúdie realizovateľnosti). Výsledkom ocenenia metodikou NNP (Nominálny čistý zisk) bola cena 15,5 miliardy Sk, pri vtedajších cenách a výrobných nákladoch . Cena 15,5 miliardy Sk zodpovedala 500 miliónom eur, ktoré, (podľa môjho názoru neopodstatnene, požadoval Eurogas v roku 2010, za akože, „zmarenú“ investíciu).

Preto ma mimoriadne prekvapuje, keď MH SR sa k možnému zvýšeniu odškodného nevyjadruje! To SR, vlastník tohoto unikátneho ložiska, ktoré by mal sám využívať, nielenže odovzdá ložisko bezplatne zahraničnému „investorovi“, ale nemá ani šajnu o jeho finančnej hodnote ?Myslím si, že po 23 rokoch od novely Banského zákona, keď sa „zabudlo“, že v trhových ekonomikách sa ložiská nerastných surovín oceňujú, je najvyšší čas, aby vláda SR a poslanci NR SR doplnili Banský zákon tak, aby aj na Slovensku nebolo nerastné bohatstvo bohatstvom bezcenným. Ako ináč bude SR (MH, MF) oponovať arbitráži, keď nemá svoje ocenenie svojho majetku. Nebudú sa v tejto legislatívnej biede opakovať arbitráže aj v prípade ložísk Košice-Jahodná (urán), Kremnica- Šturec (zlato a striebro) a ďalších?