milant

V Pravde (22.1.) ma mimoriadne zaujal príspevok s uvedeným názvom, ktorý na základe prieskumu EIU uverejnila britská BBC. V príspevku sa o.i. píše: „V srdci európskej politiky, tam, kde by mali byť veľké myšlienky, zíva prázdnota. V celej eurozóne aj v EÚ sa zdvihli nálady proti vládnúcim skupinám, preto riziko rozkladu a potenciálnych kríz  je vysoké. Občania EÚ nedôverujú vláde z Bruselu, kritizújú imigračnú politiku, úsporné opatrenia a i. Napriek tejto oprávnenej kritike vládnúcich „štandardných“ strán, ľudovcov a socialistov sa vina za očakávané zemetrasenia dáva hlavne POPULIZMU.

-Koalícia radikálnej ľavice v Grécku (SYRIZA) asi vyhrá voľby, čo môže zafungovať ako katalyzátor politických zvratov v celej EÚ.

-Strana nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP) zaloví medzi voličmi konzervatívcov aj labouristov.

– V roku 2015 budú voľby aj v Dánsku, Fínsku, Španielsku, Švédsku, Írsku a Nemecku. V týchto krajinách je spoločným menovateľom nárast podpory populistických strán. Populistické strany a hnutia – na ľavici, pravici i nezaradené, sa vsúvajú do priestoru medzi staré politické strany (ľudovcov a socialistov) a ich tradičnú spoločenskú základňu.

Ak by sme sa pokúsili nájsť definíciu populizmu, môžeme využiť Veľký slovník cudzích slov (Šaling a kol., 2006), kde nájdeme dva typy populizmu:

1. Populizmus je politické úsilie o zabezpečenie práce, zlepšenie života ľudových más, národa, robotníkov, roľníkov, inteligencie.

2. Populizmus je pejoratívny (hanlivý) spôsob ovplyvňovania verejnosti, voličov a pod. vykresľovaním sľubnej budúcnosti bez reálnych podkladov.

Ak v Grécku (a nielen v Grécku), extrémne narástla chudoba a nezamestnanosť (25% celkove a 50% mladých ľudí), ak výrazne klesli platy aj dôchodky, na vine je populizmus ľavice (SYRIZA), alebo populizmus pravicových vlád, ktoré si pod tlakom a so súhlasom MMF, ECB a EK nabrali nesplatiteľné pôžičky a zadľžili Grécko na desiatky rokov? Preto by sme mali pri hodnotení politických strán rozlišovať medzi populizmom 1. a 2. typu. A len čas a reálne zlepšenie alebo zhoršenie života ľudových más ukážu na skutočné ciele jednotlivých politických strán. Ak Európu zasiahnu politické zemetrasenia, čo je pri súčasnej politike Bruselu veľmi pravdepodobné, (viď Draghiho plán vytlačiť do roku 2016  1,1 bilióna eur), príčinou budú politici z Európskej komisie a politici jednotlivých štátov EÚ zviazaní s bankármi a finančnou oligarchiou.