milant

„Nastal čas, keď svet opäť vyslobodí z utrpenia naše rozhodnutie – neslúžiť. Žiadna zmena tvoriaca dejiny sa neuskutočnila tak, že jej to vládnúca moc umožnila. Moc si prostredníctvom zákonov, ktoré vytvára na vlastnú záštitu, vytvára aj prostredie, kde sa občan necháva bezmocne unášať stokami katastrofálnych rozhodnutí. Rozhodnutí, ktoré zásadne devalvujú kvalitu života a prinášajú skazu celému ľudstvu. Niekdajšie hrádze, postavené na ochranu sociálne slabších, definitívne prelomil príval deregulácií a privatizovania skupinami živlov a pohrobkov spravodajských služieb. Vyvlastnený národ s platom, aký by nikto v západnej Európe neakceptoval, v hypnotickej letargii civie na kriminoviny a reality show s ústredným motívom kto s kým súloží.

Základom nášho spoločenského systému je spoločenská zmluva. John Locke počítal aj s možnosťou vzbury, ak by boli ohrozené základy občianskych slobôd. Takúto možnosť pripúšťa aj článok 32 Ústavy SR. Naším jediným zákonom by malo byť naše svedomie, naším jediným cieľom by malo byť dosiahnutie skutočnej slobody a spravodlivosti, našou jedinou cestou by sa mal stať nenásilný odpor. Ak chceme skoncovať s násilnou podobou sveta, odmietnime mu slúžiť. Skutočná demokracia neexistuje, ak neexistuje skutočný plebiscit. Ak neexistuje reálna možnosť funkčného a permanentného referenda, ktoré jediné môže byť pravdivou podobou demokracie. Kto sa zaujímal, či chceme podporiť povolenie preletov Aliancie, zhadzujúcej trieštivé bomby a ochudobnený urán na civilné ciele v Srbsku? Kto sa nás pýtal, či chceme byť súčasťou NATO? Koho trápilo, či súhlasíme s eurovalom? Kto sa zaujíma, či súhlasíme s prítomnosťou cudzích vojsk na našom území? Moje svedomie mi káže vypovedať zmluvu so štátom, ktorý sa vo všetkých kľúčových otázkach nezaujíma o druhú zmluvnú stranu, o mňa, o občana.“

Na záver niekoľko poznámok: Z článku T. E. Rostasa som vynechal niekoľko diskutabilných pasáží, napr. pasáž o daniach. Podľa autora „daňami sa podieľame na úpadku štátu, daňami sa napokon vyzbrojujeme proti sebe samým.“ Ak však v úvode kritizujeme biedne dôchodky a zároveň chýbajúce zdroje pre školstvo, zdravotníctvo a sociálny systém, potom zníženie alebo neplatenie daní môže mať katastrofálny dopad práve na tie najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva. Preto v otázke daní sa prikláňam k názorom Jeffreya Sachsa, ktoré vyjadril v príspevku „Vysoké dane severských krajín ekonomike neškodia.“ (Project Syndicate, 2006). J. Sachs preukázal, že škandinávskym krajinám sa podarilo úspešne skombinovať sociálnu starostlivosť s vysokou úrovňou príjmov, solídnym hospodárskym rastom a makroekonomickou stabilitou.