Hoci som tejto problematike venoval už tri blogy, (10.10.2011, 7.5.2012 a 15.4.2014), nedá mi, aby som sa nevyjadril opäť. Prečo? Pretože americká firma EuroGas podala 25.6.2014 žalobu na Medzinárodné centrum pre riešenie investičných sporov (CSID) Svetovej banky vo Washingtone o náhradu ZMARENÝCH TRŽIEB, ktoré by podľa výpočtov auditorskej spoločnosti KPMG (?) dosiahla firma EuroGas, ak by začala s ťažbou mastenca na ložisku Gemerská Poloma v roku 2007.EuroGas požaduje od Slovenskej republiky-vlastníka ložiska 2,35 miliardy eur (3,2 miliardy USD) ako náhradu „zmarených tržieb“. Keďže som v roku 1995 bol spoluautorom výpočtu zásob a následne aj ocenenia tohoto unikátneho ložiska, rád by som sa dozvedel, podľa akej metodiky spoločnosť KPMG dospela k „zmareným tržbám“ vo výške 2,35 miliardy eur? S akými zásobami a s akou kvalitou autori počítali, s akou ročnou ťažbou, životnosťou zásob, cenou produktov, nákladmi a ďalšími parametrami nutnými pre ocenenie ložiska v každej štúdii uskutočniteľnosti (Feasibility study). Akú hodnotu NPV (nett present value) autori ocenenia dosiahli? SR, ako vlastník ložiska by si mala výsledky ocenenia od spoločnosi KPMG vyžiadať a následne oponovať. Predovšetkým bude nutné zistiť, aké celkové náklady sa predpokladajú a aký zisk (NPV) by mala ťažobná spoločnosť dosiahnuť po vyťažení zásob ložiska. Výška tržieb nemôže byť (bez nákladov a zisku) relevantným a korektným ukazovateľom zmarených investícií. .
Slovenská republika, ako vlastník ložiska, by mala spoločnosť EuroGas upozorniť na nasledovné skutočnosti:
-v roku 1997 spoločnosti bol určený Dobývací priestor na ťažbu unikátneho ložiska so zásobami 85,4 miliónov ton suroviny s vysokou priemernou kvalitou 65,7% mastenca a s finančnou hodnotou zásob (cenou) 15,5 miliardy Sk, t.j. cca 500 miliónov eur. Prieskum ložiska v rokoch 1987-1995 bol vo výške cca 25 miliónov Sk financovaný zo štátneho rozpočtu. EuroGas za tieto náklady vlastníkovi ložiska (SR) neplatil. EuroGas mal do troch rokov od určenia Dobývacieho priestoru začať s ťažbou ložiska, s ktorou však nezačal ani do roku 2004, kedy mu bol Dobývací priestor odňatý v súlade s Banským zákonom.
-Slovenskej republike v dôsledku absentujúcej ťažby vznikli straty na daniach a úhradách za vydobyté nerasty.
Ak pán premiér Fico nedávno vyzval občanov na podávanie legislatívnych a iných zmien, ktoré by pomohli ekonomickému rastu a rastu životnej úrovne a boli vo verejnom záujme, potom si dovolím týchto niekoľko návrhov, aby sa neopakovali arbitráže podobné tejto:
1. Urýchlene novelizovať Banský zákon tak, aby každé výhradné ložisko bolo finančne ocenené, t.j. aby nerastné bohatstvo SR prestalo byť vlastníctvom bezcenným.
2. Na ložiskách strategických a ekonomicky významných nerastných surovín zriadiť štátne podniky, alebo štátne akciové spoločnosti s minimálne 51 %-nou účasťou štátu a prestať s prenajímaním najlukratívnejších ložísk súkromným domácim a zahraničným spoločnostiam. Príkladom racionálneho vzťahu štátu k svojmu nerastnému bohatstvu môže slúžiť Nórsko.
3. V prípade zahraničných spoločností do Banského zákona zakotviť právo žiadať predaj podniku (ložiska) kedykoľvek je to považované za národný záujem. Do Banského zákona tiež zakotviť, že prípadné spory budú riešené na Slovensku, bez pomoci akejkoľvek medzinárodnej arbitráže.
V prípade, že vláda a NR SR nebudú novelizovať Banský zákon, (okrem ocenenia ložísk je potrebné nanovo definovať ochranu a racionálne využívanie výhradných ložísk), nie je možné vylúčiť ďalšie medzinárodné spory, arbitráže, napr. na ložiskách Košice-Jahodná, Kremnica-Šturec, Detva a i.
A to ešte len začne. Podpíše sa ...
vhodne napísané a chcem vám pogratulovať... ...
Táto spoločnosť nikdy nechcela ťažiť... ...
Celá debata | RSS tejto debaty