milant

     A ešte doplnil: „Nemôžeme sedieť a čakať, že nám niekto pomôže.“ Napriek tomu, máme naďalej zostať súčasťou Aliancie, teda NATO. Škoda, že pán prezident neupresnil, odkiaľ by malo Slovensko očakávať hlavné nebezpečenstvo? V súvislosti so situáciou na Ukrajine by to mohol byť (podľa slov pána Hríba v relácii Pod lampou) Rasputin a zelení mužíci? Nuž, proti takej presile by Slovensko potrebovalo „trocha“ väčšiu armádu ako má teraz a tiež o pár percent viac na zbrojenie, ako 2% HDP. Kde na to pán prezident vezmeme?

     Po tomto vyhlásení Vrchného veliteľa ozbrojených síl SR sa žiada opýtať:

     1. Prečo máme naďalej zostávať v NATO, keď nemôžeme čakať, „že nám niekto pomôže“?

     2. To naši vojaci majú pomáhať a zomierať v Iraku, Afganistane a inde za ideály americkej „slobody a demokracie“, ale my od NATO už pomoc čakať nemôžeme?

     3. Máme sa snáď pripravovať na reprízu rokov 1938 (Mníchovská zrada ČSR spojencami) a 1968 ( Invázia vojsk VZ, keď Česi a Slováci chceli Socializmus s ľudskou tvárou)?