milant

     Keďže ste pán Kňažko v jednom z vystúpení pred prezidentskými voľbami charakterizovali režim pred rokom 1989 ako „zločinecký komunistický režim“, rád by som sa vás opýtal, ako by ste charakterizovali režim, ktorý vládne na Slovensku po roku 1989? Túto otázku považujem za dôležitú hlavne v súvislosti s tým, ako ste po odchode z politiky v roku 2002 (?) označili politické strany vládnúce po roku 1989 za „spolovice za eseročky a spolovice za mafie“. Nie je to dostatočný argument na to, aby ste chlapsky priznali, že zločinecký je aj kapitalistický režim, ktorý vládne na Slovensku už takmer 25 rokov? Neberiem vám právo na svoj pohľad na obdobie pred rokom 1989, ale dovoľte aj mne vyjadriť sa k tomu, ako ja ako radový občan, nie ako herec a politik, hodnotím politickú, hospodársku, sociálnu a morálnu situáciu na Slovensku po roku 1989. Predsa, ako hovorieval T.G.Masaryk, „demokrace toť diskuse“. Keďže som o 5 rokov starší ako vy, predpokladám, že môžem zhodnotiť klady aj zápory obidvoch systémov – pred aj po roku 1989, pochopiteľne zo svojho pohľadu.

     Na túto tému je uverejnených množstvo názorov doma aj v zahraničí. Z domácich ma oslovil najmä článok PhDr.Michala Dieneša, CSc. pod názvom „PREČO JE PONOVEMBROVÝ REŽIM ZLOČINECKÝ“, uverejnený v časopise Zem a Vek, (február 2014, str.120-123). Tento autor “ za najväčšie darebáctvo a zločin ponovembra 1989 považuje prijatie zákonov-vrátane ústavy- ktoré legalizovali rozkradnutie národného majetku, základu ponovembrovej pseudoslobody a pseudodemokracie. Následkom prvotného zločinu bolo zničenie vlastného priemyslu, vedy a výskumu, poľnohospodárstva a výroby potravín. S týmto zločinom prišla aj amorálka, korupcia, mafie, organizovaný zločin, drogy, pseudokultúra a všeobecný kultúrny a ľudský úpadok- piliere vykorisťovania. V zahraničnej politike sa angažujeme v cudzích konfliktoch, ktoré sú v rozpore s naším založením, s našími tradíciami a všeľudskými hodnotami. Mlčíme, aj keď vieme, že naši triedni priatelia vedú nespravodlivé vojny o ropu, územia a dominanciu.“

     Ďalej uvediem niekoľko údajov o „úspechoch“ transformácie „zločineckého komunistického režimu“ na „slobodný, trhový kapitalizmus“,a to z knihy Krátke dejiny Slovenska, (Elena Mannová a kol.,2003, str320-322). Ide o obdobie rokov 1990-1995, keď pán Kňažko bol významným predstaviteľom VPN, potom poradcom prezidenta Václava Havla, v rokoch 1992-1994 ministrom zahraničných vecí vo vláde V. Mečiara, neskôr členom DÚ, SDK, SDKÚ?

     „V rokoch 1990-1993 Slovensko zasiahla ťažká hospodárska kríza. Priemyselná výroba poklesla z 276 mld.korún v roku 1989 na 187mld.korún v roku 1993, stavebná produkcia zo 47 mld.korún na 22mld., poľnohospodárska výroba sa znížila o tretinu, HDP sa znížil na 74%, spotreba domácností sa znížila o tretinu, reálne mzdy dosahovali v roku 1993 len 73% stavu z roku 1989. Prudká inflácia znehodnotila úspory obyvateľov, zmeny tvrdo postihli najmä dôchodcov a rodiny s deťmi. Novým a šokujúcim javom, s ktorým sa nestretlo už niekoľko generácií bola masová nezamestnanosť. V roku 1990 bolo bez práce 39603 ľudí, v roku 1993 už skoro desaťnásobok-368095. Vysoká nezamestnanosť pretrvávala aj po celé nasledujúce desaťročie a ešte v roku 2002 sa približovala k 500 000. Katastrofálne sa zrútila bytová výstavba – z 33 437 bytov v roku 1989 na 3093 v roku 1995. Pre mnohé regióny bol osudovým faktorom krízy úpadok zbrojárskeho priemyslu. 

     Po prvej vlne privatizácie v rokoch 1991-1992 prebehla v rokoch1992-1994 tzv. druhá vlna kupónovej privatizácie, v ktorej už išlo o majetok v rozsahu niekoľko sto miliárd korún. Každý dospelý občan si mohol zakúpiť za 1000 Kčs kupónovú knižku, ktorá ho oprávňovala uchádzať sa o 20 účastín podnikov zaradených do privatizácie alebo kupóny uplatniť prostredníctvom investičných fondov, ktoré kvôli privatizácii zakladali banky, ale aj súkromní podnikatelia. Investičné fondy sa nie vždy ukázali byť tým, čo tvorcovia kupónovej privatizácie predpokladali – zodpovednými správcami získaného majetku. Niektoré investičné fondy zverené prostriedky prešpekulovali, mnohé ich jednoducho rozkradli. Korupcia a klientelizmus sa stávali stále bezočivejšími. Správna zásada, že súkromník zvyčajne hospodári lepšie ako štát, bola veľmi rýchlo zmenená za tézu, že súkromník je vždy lepším hospodárom ako štát. Nepripravená privatizácia sa tak stala zdrojom nebývalej korupcie, rozkrádania, devalvácie etického dedičstva revolúcie. Za chrbtami idealistov („Pravda a láska zvítezí nad lží a nenávistí“) a pri ich nečinnosti sa vytvorila rozsiahla vrstva politických zbohatlíkov, s jednou nohou v politike, druhou v „podnikaní“, miliardárske zoskupenia veľkých privatizérov aj vyslovene mafiánske klany, neštítiace sa zločinov, vrážd, vydierania, korumpovania polície a súdov“.

     Pán Kňažko mal teda pravdu, keď politické strany, ktoré dopustili takúto katastrofu, nazval spolovice eseročkami a spolovice mafiami,ale nie mi je jasné, prečo takýto systém (kapitalizmus) tiež nenazýva zločineckým?