milant

Nezávislý poslanec R.Procházka oznámil svoju kandidatúru na post prezidenta SR. Chcel by presadiť generačnú a mentálnu obrodu slovenskej politiky, čo je zámer mimoriadne chvályhodný a pravdepodobne nájde podporu mnohých občanov, sklamaných súčasným stavom. Zároveň sa však domnievam, že snahe byť prezidentom, ktorý má malé kompetencie. (viď čl. 101-107 Ústavy SR), by mala predchádzať aspoň 5-10 ročná politická práca v novej politickej strane, ktorá by zjednotila roztrieštenú a rozhádanú pravicovú opozíciu. Občianske združenie ALFA, sa mi zdá na presadenie zámerov R. Procházku málo. Nová platforma Liberálna dohoda J. Kollára ukazuje, že nie spájanie, ale drobenie pravice pokračuje. Myslím si, že ak chce byť R.Procházka dôveryhodným prezidentským kandidátom, ktorého cieľom je štát, ktorý bude „fungovať na prospech všetkých, ktorý v ňom žijú“, nemal by sa usilovať len o stredopravých voličov, pretože aj ľavý stred, napr. v škandinávskych štátoch, dokázal vybudovať silnú, prosperujúcu a spokojnú spoločnosť. Naopak, pravicové konzervatívne a liberálne sa viac starali o kapitál, ako o občanov a predovšetkým ich „zásluhou“ sa zmietame v hlbokej hospodárskej a morálnej kríze. Ale ani všetky tzv. stredoľavé strany, vrátane SMERu-SD, nás nepresvedčili, že dokážu vybudovať právny štát, v ktorom sa nebude kradnúť a ktorý bude fungovať na prospech všetkých, ktorí v ňom žijú. Cieľom dôveryhodných politikov by mala byť Platónova vízia: Naším cieľom pri budovaní štátu je čo najväčšie šťastie všetkých, nielen jednej triedy.