milant

Rokovanie NR SR o rozpočte na rok 2013 opäť ukazuje na nepoučiteľnosť našej rozhádanej, kolabujúcej pravice. Ak by pravicová „elita“ triezvo analyzovala súčasnú hospodársku a morálnu krízu, nemohla by používať primitívne argumenty o samovražde slovenskej ekonomiky, ak bude zrušená rovná daň a nahradená progresívnou daňou, ak bude schválený nový Zákonník práce, ak sa zníži príspevok do II. dôchodkového piliera atď. Pravica vôbec nekomentuje a nehľadá príčiny rastúcej nezamestnanosti a chudoby, štrajky a protesty v mnohých štátoch EÚ. Mlčí v situácii, keď banky a nadnárodné korporácie nikdy nezarábali viac ako v posledných rokoch, keď aj naďalej platí konštatovanie slovenských biskupov, že bohatí bohatnú a chudobní ďalej chudobnejú, čo dobre ilustruje aj v televízii prebiehajúci seriál Prečo chudoba?

V situácii konfrontácie „pravicových“ a „ľavicových“ riešení krízy prichádza s novým pohľadom český ekonóm Tomáš Sedláček. Z jeho názorov a návrhov si pozornosť zaslúžia predovšetkým tieto:

1. Všeobecné blaho je dôležitejšie ako rast HDP.

2. Vládam treba vziať právomoc vyrábať dlh. Štáty nebankrotujú pre pomalý rast, ale pre vysoké zadľženie.

3. Väčšina krajín má progresívnu daň, ktorá je spravodlivejšia ako rovná daň.

4. Najväčšia neefektívnosť v hospodárení štátu je korupcia a tá môže ekonomiku brzdiť viac ako vysoké dane.

5. Väčšina vytvoreného bohatstva v ekonomike končí v rukách vyvolenej menšiny v štátoch, kde sa nespravodlivo privatizovalo, kde funguje korupcia a klientelizmus.

6. Politikom treba zobrať možnosť rozhodovať o výške verejného dlhu. Politici nech rozhodujú o tom, či budeme mať škandinávsky model s vysokými daňami a vysokým sociálnym štandardom, alebo naopak, pôjdeme cestou anglosaských krajín. Politici by však nemali mať možnosť snažiť sa o akýsi hybrid týchto dvoch modelov, teda získavať si voličov nízkymi daňami a zároveň im sľubovať sociálne istoty a silný štát.

7. Téma spravodlivosti je téma teologicko-filozoficko-etická. Čo je spravodlivé a správne z hľadiska našich vnútorných hodnôt? Budeme sa k sebe správať solidárne ako rodina, alebo má hrať každý za seba ako na trhu?

Zdá sa, že EÚ v súčasnom stave morálnej a hospodárskej krízy je možné prirovnať k Titaniku, ktorý sa pomaly potápa, kým elita na palube tancuje a raduje sa z problematicky získanej Nobelovej ceny za mier. Väčšina ľudí na Slovensku má však málo dôvodov na oslavy a očakáva pozitívne zmeny a všeobecné blaho pre väčšinu spoločnosti, nielen pre hŕstku bohatých.