milant

V poslednom čase sa vo viacerých médiách objavili správy o tom, že na východe Slovenska pri obci Gemerská Poloma bolo objavené jedno z najväčších ložísk mastenca na svete. Objav a prieskum ložiska sa spája s rakúskou spoločnosťou Schmid Industrie holding, ktorá  do geologického prieskumu investovala už 20 miliónov eur. Táto firma uvádza, že „po prieskumoch potvrdila, že v Gemerskej Polome objavili najväčšie zásoby mastenca na svete“.

     Predtým, 14.1.2011 sa v médiách objavila o ložisku Gemerská Poloma pozoruhodná informácia pod názvom  „Firma chce od Slovenska v arbitráži 500 miliónov eur za gemerský mastenec“. Išlo o rakúsku spoločnosť Euro Gas ,  ktorej Štátna banská správa odobrala dobývací priestor pre neplnenie termínu začiatku ťažby ložiska.

     Kto objavil, preskúmal a predbežne ocenil ložisko Gemerská Poloma?

     Pravdepodobne nedostatočná znalosť odbornej literatúry o ložiskách nerastných surovín Slovenska viedli k neúplným a skresleným informáciám v médiách. Z viacerých publikácií je známe:

     -že ložisko Gemerská Poloma bolo objavené v procese vrtného vyhľadávacieho prieskumu cínových rúd pracovníkmi Geologického prieskumu, š.p. Spišská Nová Ves v rokoch 1985-1986,

     -že v rokoch 1987-1995 bolo ložisko preskúmané tou istou organizáciou z prostriedkov  štátneho rozpočtu, nákladom cca 25 miliónov Sk. Prieskum ložiska bol ukončený v roku 1995 záverečnou správou s výpočtom zásob,

     -že variantný výpočet zásob v roku 1995 preukázal, že na ložisku sa nachádza 85,4 milióna ton bilančných zásob suroviny s priemernou kvalitou 65,7% mastenca,

     -že finančná hodnota zásob ložiska sa podľa predbežného ocenenia, (podľa metodiky OSN 1997), odhadovala na 15,5 miliárd Sk,

     -že v roku 1996 štát -vlastník ložiska určil dobývací priestor Geologickej službe Slovenskej republiky, ktorá ho následne v roku 1997 zmluvne previedla na organizáciu Rozmin, s.r.o Rožňava, bez verejnej súťaže a bezodplatne.

     Po tomto úvode by bolo aktuálne opýtať sa zastupujúcich vlastníkov ložiska – ministrov hospodárstva a financií:

     1.Prečo „jedno z najväčších ložísk mastenca na svete“ má pre zahraničných investorov hodnotu 500 miliónov eur, prípadne aj viac, ale pre jeho vlastníka – Slovenskú republiku je v podstate bezcenné?

     2.Prečo Slovenská republika, vlastník nerastného bohatstva v zmysle čl.4 Ústavy SR , nevlastní ani jednu akciu  v najziskovejších súkromných domácich a zahraničných spoločnostiach, využívajúcich naše výhradné (štátne) ložiská a prečo nemáme na Slovensku ani jedinú štátnu ťažobnú akciovú spoločnosť?

     3.Nie je to preto, že náš Banský zákon už 20 rokov ignoruje moderné metódy oceňovania ložísk nerastných surovín a preto je naše nerastné bohatstvo bezcenné?

     4.Včase hospodárskej krízy, keď chýbajú zdroje pre školstvo, zdravotníctvo, komunálnu sféru atď. , je takýto postoj štátu zodpovedný?  Nepoučili sme sa na ložiskách Košice – Jahodná (urán), Kremnica a  Hodruša (zlato) a mnohých ďalších?

     Len nesvojprávny vlastník môže dopustiť, aby vlastnil bezcenné (nerastné) bohatstvo a neparticipoval primerane na profite z jeho využívania.

                                                                                                                                                              milant