Krajiny východnej Ázie si začali od roku 1965 cielene budovať konkurenčnú výhodu v nových priemyselných odvetviach. Potrebovali na to rozsiahle investície, ktoré by im nedokázali poskytnúť súkromné firmy. Investície preto financoval štát a následne vo firmách zaviedol výkonnostné kritériá, ktorými zvyšoval ich efektivitu
Týmto spôsobom mohol štát podporovať priemyselný rozvoj v konkrétnych oblastiach. Namiesto toho, aby reagoval na vývoj na trhu, trh sám riadil Vo východoázijských krajinách riadil trh štát
V Južnej Kórei dosahoval v roku 1950 ukazovateľ HDP na obyvateľa polovicu hodnoty HDP Brazílie. Do roku 1990 však už zodpovedal jeho dvojnásobku a do roku 2005 dokonca trojnásobku. Tento druh ekonomického rastu viedol k pozoruhodnému zníženiu chudoby. Koncom 20. storočia už štvorica pôvodných ázijských tigrov – Južná Kórea, Hongkong, Singapur a Taiwan rozšírila o Malajsko, Thajsko, Indonéziu a napokon aj Čínu. Týmto krajinám sa podarilo dosiahnuť rast dôchodku na obyvateľa oveľa rýchlejšie než ktorémukoľvek inému štátu. Tento nebývalý hospodársky úspech vstúpil do povedomia ako „Východoázijský zázrak.“
Súkromné podnikanie však napriek všetkému zostalo zachované
V regiónoch mimo východnej Ázie však pokusy o intervencionistickú politiku zlyhali, čo povesť modelu „Ázijských tigrov“ poškodilo. V Latinskej Amerike a Afrike preferenčné zaobchádzanie s firmami nevytváralo dostatočné stimuly.
Ekonomické a politické špecifiká Číny
Keď v 90. rokoch vypukla východoázijská kríza, model štátu ako nástroja rozvoja sa začal opäť spochybňovať. Mnohí ekonómovia mali dojem, že vplyv inštitúcií, ktoré po 2. svetovej vojne podporovali rýchly priemyselný rozvoj, koncom 20. storočia zoslabol. Veľkolepý rozmach Číny však neskôr opäť vzbudil záujem o model štátu ako nástroja rozvoja a pozornosť sa znovu sústredila na politiky a inštitúcie, ktoré podporujú rýchlu ekonomickú transformáciu a zároveň sa odchyľujú od princípov štandardnej ekonómie.
Čína začala koncom 70. rokov reformovať svoj komunistický systém. Vytvorila si vlastný model štátu, ktorý sa podobal modelu ázijských tigrov, no v popredí ponechall autoritatívnu vládu zodpovednú za podporu súkromného sektora a exportu.
Poľnohospodárstvo sa dekolektivizovalo, štátom vlastnené priemyselné odvetvia dostali väčšiu autonómiu a boli vystavené väčšej konkurencii. Tieto reformy podnietili obrovskú expanziu súkromnej ekonomickej aktivity bez zavedenia vlastníckych práv západnéhdo typu. Ďalšie stimuly vyplynuli z jedinečných čínskych inštitúcií, akou je napríklad systém rodinnej zodpovednosti, v rámci ktorej oblastní vedúci zodpovedajú za podnikové zisky a straty aj pri absencii štatútu súkromného vlastníctva. Výsledky sú pôsobivé. Čína síce v porovnaní so západnou Európou stále zostáva relatívne chudobná, no jej prudký rast v 90. rokoch vyviedol z chudoby až 170 miliónov obyvateľov, čím v rozvojových regiónoch znížil celkovú chudobu až o tri štvrtiny.
História Číny a ázijskych tigrov ukazuje, že univerzálna cesta k rozvoju neexistuje. Spôsob, akým vlády týchto krajín zasahovali do svojej ekonomiky, sa výrazne odlišuje od všetkého, čo prispelo k rozvoju Európy.
Zdroj: „Veľké myšlienky. EKONÓMIA“ Slovenský preklad: Nikoleta Franková, 2023. Vydalo vydavateľstvo Lindeni v roku 2023 v spoločnosti Albatros Media Slovakia,s.r.o. Preklad z anglického originálu „Big Ideas The Economics Book.“ (2012)