Dnes by som chcel zareagovať na včerajšiu diskusiu pánov Viskupiča, Machunku a Tomáša v Téme dňa na TA3.
Diskusia sa týkala názorov na financovanie pomoci štátu, ktoré pripravila trojčlenná koalícia (OĽANO, Sme rodina a Za ľudí), ale bez SaS. Pre SaS je „červenou čiarou“ zvyšovanie daní pre 100 najziskovejších firiem, ktoré by mali zabezpečiť okolo 1,3 miliardy eur na financovanie pomoci pre najchudobnejšie vrstvy obyvateľstva. Hlas-SD by podľa E. Tomáša zvýšenie daní podporil spolu s ďalšími opatreniami pre zamestnancov, dôchodcov…
Vrátim sa k „Novámu údelu“ pre USA.
Keď sa na začiatku roku 1933 stal americkým prezidentom demokratický politik Franklin D. Roosevelt (1882-1945), vzápätí začal riešiť zložité problémy, ktoré trápili jeho krajinu v čase svetovej hospodárskej krízy (1929-1932). Franklin D. Roosevelt sa stal jediným americkým prezidentom, ktorého zvolili do funkcie štyri razy. Pod jeho vedením Spojené štáty prekonali svetovú hospodársku krízu a zvíťazili v 2. svetovej vojne.
Po svojom zvolení zaviedol najradikálnejší reformný program v celej histórii Spojených štátov, „Nový údel“.
V rámci tohto programu začala vláda z federálnych prostriedkov vyplácať sociálnu podporu. Aby Roosevelt mohol uživiť milióny nezamestnaných, rozbehol program verejných prác. Vláda si požičala peniaze na financovanie investícií a zaviedla stabilizačné opatrenia v priemysle, poľnohospodárstve a v bankovom sektore. Program „Nový údel“ sa neobmedzil iba na riešenie krízy. Pokúsil sa zabrániť nečistým obchodným praktikám a zaručiť robotníkom právo na zakladanie odborových organizácií. Najväčším úspechom programu sa stal Zákon o sociálnom zabezpečení z roku 1935, ktorý zaviedol starobné dôchodky, podporu v nezamestnanosti a pomoc zdravotne postihnutým a chudobným Američanom. Napriek tomu, že Roosevelta odsudzovala väčšina podnikateľov aj konzervatívna stredná trieda, v očiach chudobných Američanov sa stal hrdinom.
Potom zameriaval pozornosť na blížiacu sa hrozbu, ktorú spôsobil rast moci Adolfa Hitlera. Najprv nechcela mať väčšina Američanov s problémami Európy nič spoločné, ale Roosevelt bojoval o to, aby Kongres i voliči podporili aktívnu úlohu USA v úsilí o zastavenie fašizmu a podporu demokracie. Po páde Francúzska roku 1940 priviedol neochotnú Ameriku k spojenectvu s Veľkou Britániou, ktorej začal dodávať zbrane a poskytol jej námornú ochranu. Po 7. 12. 1941, keď Japonsko prepadlo americkú flotilu v Pearl Harbor. USA sa ocitli vo vojne s Japonskom, Nemeckom a Talianskom. V nasledujúcich štyroch rokoch bojovala aliancia Spojených štátov, Británie a Sovietskeho zväzu proti mocnostiam Osi. Počas vojny Roosevelt zmenil USA na „arzenál demokracie“.
Mieru sa však Roosevelt nedožil, pretože 12. apríla 1945, v dňoch , keď spojenecké armády postupovali do vnútra Nemecka, umrel na mozgovú mŕtvicu. Americký národ tak pred koncom vojny stratil muža, ktorý obnovil nádeje miliónov ľudí a pomohol odvrátiť najväčšiu hrozbu pre slobodu a demokraciu v ľudských dejinách.
Myslím si, že keby Roosevelt žil ešte 5 až 10 rokov svet by nezažil hrôzy Hirošimy a Nagasaki, studenú vojnu medzi Západom a Východom aj súčasné tragické udalosti, (pandémia, vojna na Ukrajine, hrozba 3.svetovej vojny….)
Slovensko potrebuje politikov, ktorí pripravia „Nový údel“ – reformný program mieru, demokracie a solidarity.
Zdroj: Rodinná encyklopédia
svetových dejín, 1996.
vedením Spojené