VLK z Wall Street je pozoruhodná kniha od nemeckého novinára a spisovateľa Ernsta Wolffa, v ktorej sa zameriava na kritiku globálneho finančného a menového systému, najmä na úlohu MMF, Svetovej banky a celosvetových nekrytých peňazí. Poukazuje, že existujúci finančný systém slúži len malej menšine a preto ho treba ukončiť a nahradiť systémom,ktorý bude slúžiť väčšine. Takáto zmena nie je utópiou. V ceste nám však bude stáť obrovská prekážka, ktorou je neznalosť fungovania súčasného systému. Ernst Wolff vysvetľuje globálny finančný systém tak, aby ho pochopili aj bežní ľudia. Až potom bude možné nenásilne ukončiť jeho deštruktívny charakter a zahájiť mierovú a demokratickú zmenu. Podstata zla terajšieho finančného systému spočíva v nahradení reálnej ekonomiky absurdne nafúknutou finančnou ekonomikou a v roku 1979 zrušením pravidiel, ktoré dovtedy občanov pred ňou chránili.
V úvode autor upozorňuje na dva veľké nesprávne úsudky našej doby:
Nesprávny úsudok č.1: „U nás vládne ľud.“
Odpoveď: Nechali sme sa oklamať. Prijímame pekné formulácie našej ústavy, ktoré sú založené na zásade rovnosti, ale to nie je pravda. V spoločnosti, v ktorej vládnu peniaze, si ľudia nemôžu byť rovní pre svoju rôznu finančnú situáciu. Historicky najdôležitejším podvodom verejnosti – bolo zavedenie parlamentarizmu, demokratická fasáda, za ktorou sa mohli mocenské štruktúry vynikajúco skrývať. Takto vznikla forma vlády, ktorá je založená na vôli väčšiny ľudí, ktorá ale skutočne prospieva vládnúcej menšine.
Nesprávny úsudok č.2: „Finančný systém je iba podoblasťou našej spoločnosti, ktorej netreba nevyhnutne rozumieť.“
Fasáda parlamentnej demokracie umožnila finančnému sektoru, aby sa po celé storočia rozvíjal do veľkej miery nekontrolovateľne. Na jednej strane si bankový svet vytvoril svoj vlastný odborný jazyk a po druhé, väčšina ľudí si neuvedomuje vplyv, ktorý majú procesy vo finančníctve na ich život Súčasný finančný systém vznikol na konci druhej svetovej vojny. Centrálnym pilierom systému sa stal americký dolár, ktorý bol vyhlásený za globálnu vedúcu menu v roku 1944 a ktorý na konci 40. rokov 20. storočia začal triumfálny pochod po celom svete. Najväčšími príjemcami boli americké a európske banky, ktoré poskytovali pôžičky a dosahovali z nich vysoké zisky. Keď sa boom v polovici 70. rokov skončil, dopyt po úveroch klesol, takže banky začali hľadať iné spôsoby, ako si zarobiť peniaze. Následne s pomocou politikov ktorej začal proces „deregulácia“, vďaka ktorej vznikali hedžové fondy, ktoré nepodliehali kontrole bánk. Po celom svete vznikli nové daňové raje, schválili sa schránkové spoločnosti a uvoľnili sa účtovné predpisy.
Nebolo to bez následkov. V roku 1998 sa globálny finančný systém prvýkrát dostal na pokraj kolapsu, a to vďaka špekuláciám amerického hedžového fondu v medzinárodnom menovom obchode. Po druhýkrát došlo takmer ku kolapsu v rokoch 2007/2008. Dôsledky boli oveľa horšie, zasahovať museli vlády aj centrálne banky tlačením ďalších peňazí a ich rozdávaním za stále nižšie úroky. Problémy sa v eurokríze prehĺbili znovu, pretože museli byť pred krachom zachránené celé krajiny (Grécko atď.). Predbežným vyvrcholením v roku 2020 bola koronakríza, počas ktorej sa globálna ekonomika po prvýkrát v histórii zastavila – s tým výsledkom, že úroveň globálneho dlhu prudko vzrástla a systém bude možné udržať pri živote iba vďaka bezprecedentnému množstvu peňazí.
Týmto svet dosiahol svoj bod zvratu, pretože systém je možné udržať pri živote iba pomocou opatrení, ktoré zničia jeho základy.
Pokračovanie zajtra.