Ústavná ochrana pôdy navrhovaná Ministerstvom pôdohospodárstva je dobrým prvým krokom k ochrane mimoriadne dôležitého prírodného zdroja. Zároveň by bolo potrebné upozorniť vládu a NR SR na nutnosť ochrany tých prírodných zdrojov, ktoré sa nachádzajú pod pôdou – vody a nerastných surovín. Hoci nerastné bohatstvo, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje, vodné toky a jaskyne, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej republiky sú chránené čl.4 Ústavy SR, túto ochranu nepovažujeme za dostatočnú. Ako geológ som na to poukazoval v desiatkach blogov v Pravde, v rokoch 2011- 2021. Na nedostatky v ochrane nášho nerastného bohatstva upozornil aj Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ). V Pravde z 9.4.2021 bol uverejnený článok „NKÚ: Štát nedostatočne chráni nerastné bohatstvo“. V článku sa uvádza: „Podľa NKÚ je legislatívna ochrana nerastného bohatstva nedostatočná. Súčasný model na Slovensku je výhodný najmä pre ťažobné spoločnosti, ktoré využívajú nejednoznačnosť legislatívy a tak platia štátu minimálne úhrady. Preto NKÚ upozorňuje poslancov NR SR na potrebu zmeniť legislatívu tak, aby nerastné bohatstvo, podzemné vody a prírodné liečivé zdroje boli účinne chránené nielen pre súčasné, ale hlavne budúce generácie. Súčasný stav vyhovuje len veľmi úzkej skupine vyvolených a tomu musíme zabrániť. Kontrola NKÚ odhalila, že príslušné štátne inštitúcie nemajú zadefinovanú jednoznačnú povinnosť finančne oceňovať výhradné ložiská na základe reálnych trhových cien. MH SR a MŽP SR majú síce prehľad o zásobách výhradných ložísk, ale bez finančného ocenenia ide o bezcenný majetok. Do konca roka 2020 nebol do našej národnej legislatívy (Banský zákon, Surovinová politika) implementovaný jednotný systém medzinárodnej klasifikácie zásob podľa metodiky OSN.“
Už v roku 1995 Uznesenie vlády SR č.661/1995 o surovinovej politike SR ukladalo (do júna 1997) vypracovať novelu Banského zákona a následne novelu Geologického zákona (do septembra 1997) tak, aby boli porovnateľné s krajinami EÚ. Novela Banského zákona pripravená MH SR v decembri 1999 požiadavky modernej banskej legislatívy porovnateľnej s legislatívou EÚ nespĺňala vo viacerých smeroch (viď Dokumenty MŽP SR, 2002, str.84). Vzhľadom k uvedeným problémom ie prijatie nového Banského zákona prioritou a prvoradým cieľom do roku 2003.
Žiaľ, nový Banský zákon nebol vypracovaný ani v roku 2015, na čo som reagoval blogom v Pravde 19.10.2015 „Slovensko potrebuje nový Banský zákon“, opäť bez odozvy MH SR.
Ak v súčasnosti diskutujeme o ústavnej ochrane pôdy, bolo by vhodné o tom, ako ochranu prírodných zdrojov – pôdy, vody, nerastných surovín riešia v iných štátoch. Podľa môjho názoru by sa SR mohla inšpirovať francúzskou BRGM – národnou geologickou službou, verejnou organizáciou zameranou na aplikácie vedy o Zemi, na riadenie zdrojov a rizík pôdy a podložia so zreteľom na trvalo udržateľný rozvoj. BRGM napĺňa 4 ciele:
-porozumieť geologickým javom a súvisiacim rizikám
-vyvíjať nové metodiky a techniky
-vytvárať a šíriť údaje o manažmente pôdy, podložia a zdrojov vody a nerastov
-poskytovať potrebné nástroje pre politiky v oblasti riadenia pôdy, podložia a zdrojov, prevencie rizík a politík reagujúcich na zmenu klímy.
BRGM je riadené predstavenstvom, ktoré pozostáva zo 7 zástupcov štátu (ministerstiev), 5 osobností kompetentných v jednotlivých činnostiach a zo 6 zástupcov zamestnancov.
Negatívom organizácie manažmentu prírodných zdrojov na Slovensku je ich roztrieštenosť. Prieskum ložísk riadi MŽP, ťažbu nerastných surovín MH SR, pôdu MP SR, vodu až tri ministersrtvá. Už teraz vidíme roztrieštenosť záujmov medzi rezortami, dokonca v koalícii. Takáto roztrieštenosť je ešte zvýraznená bojom o eurofondy medzi ministrami. Je čas na zásadnú zmenu, ktorá by mala začínať širokou diskusiou odborníkov a nie úradníkov za zeleným stolom. Kto by nerešpektoval oprávnené požiadavky občanov (ZMOS, KOZ, podnikatelia…), by nemal mať miesto na žiadnom ministerstve.