_Toto je výzva MARSILIUSA Z PADOVY (1270 . 1343), ktorý bol skôr učencom ako duchovným. keď prehlasoval, že by cirkev a predovšetkým Svätý stolec nemali mať žiadnu politickú moc. V rozprave Defensor pacis (Obhajca mieru, 1328), ktorú napísal na obranu novozvoleného cisára Svätej ríše rímskej Ludvika IV v jeho boji o moc s pápežom Jánom XXII., podáva presvedčivé dôkazy, že úlohou cirkvi nie je vládnutie. Odmietal nárok pápežov na Bohom danú „plnosť moci“ (plenitudo potestatis), pretože ho považoval za zhubný pre štát. S použitím argumentov z Aristotelovej POLITIKY Marsilius tvrdil, že efektívna vláda musí vychádzať od ľudí, ktorí majú právo voliť si vladára a zúčastniť sa legislatívneho procesu. Správa vecí ľudských sa najlepšie robí pomocou zákonov vytvorených ľuďmi a nie prostredníctvom zvrchu daného Božieho zákona, ktorý ani nie je ukotvený v Biblii. Samotný Kristus upieral duchovenstvu akúkoľvek donucovaciu právomoc nad ľuďmi na tomto svete a zdôrazňoval ich úlohu ako učiteľov. Cirkev by preto mala nasledovať príklady, ktoré jej dal Ježiš a mala by vrátiť politickú moc späť štátu, pretože sekulárny štát pod vedením ľuďmi zvoleného panovníka si dokáže lepšie poradiť s konkrétnymi oblasťami vlády, ako je napríklad právo a poriadok alebo ekonomické a vojenské záležitosti.
Zdroj: „Knjha POLITIKY“ (The Politics Book) (2013) Paul Kelly et al. Nakladateľstvo Dorling Kindersley Limited v Londýne.
Wikipédia o Marsiliusovi z Padovy:“Bol taliansky filozof, politický činiteľ, teológ, publicista, lekár, predstaviteľ renesančného humanizmu a odporca pápežského absolutizmu.
Poznámka na záver: Škoda, že po 700 rokoch upadli tieto renesančné – humanistické názory do zabudnutia nielen na Slovensku (KBS, RKC…), ale aj vo Vatikáne. Dúfajme, že prichádzajúca návšteva reformného a moderného pápeža Františka prinesie zmenu k lepšiemu.