Referendum – čo žiada pani prezidentka vysvetliť od Ústavného súdu

14. mája 2021, Milan Tréger, Nezaradené

Pani prezidentku znepokojujú hlavne tieto tri otázky:

-Poslanec má voľný mandát a nepodlieha žiadnym príkazom. Na druhej strane referendum má právnu silu zákona a vo svojej podstate zaväzuje poslancov, aby jeho obsah premenili na zákon a aj ho schválili, čo je paradox. To je síce pravda, ale je rozdiel, či zákon odporučilo schváliť vyše 1,2 milióna občanov alebo 90 či 120 poslancov, ktorým dôveruje sotva 20% občanov už po prvom roku ich vlády.

-Pani prezidentku trápi otázka, či referendum má silu zákona alebo ústavného zákona? Má obavy, či sa referendum nezmení len na prieskum verejnej mienky?

– Pani prezidentka tiež upozorňuje na to, že „…ľudia nemajú možnosť v referende hlasovať o základných právach, daniach a štátnom rozpočte (podľa čl.93,ods.2  Ústavy SR).“

Dúfam, že ÚS pani prezidentke jej pochybnosti a otázky vysvetlí. Mňa, ako laika prekvapuje, že sa pani prezidentka ÚS nespýtala, aby občanom vysvetlil problém vyplývajúci z čl.93, ods.2: „Referendom sa môže rozhodnúť aj o iných dôležitých otázkach verejného záujmu.“ Nás, občanov-voličov zaujíma, kto môže o týchto otázkach verejného záujmu rozhodnúť? Občania, poslanci NR SR alebo vláda? Je otázka referenda na skrátenie volebného obdobia a konanie predčasných volieb v súlade s čl.93, ods.2 alebo nie? Je to vo verejnom záujme? Myslím si, že áno.

Druhým vážnym problémom je znenie čl. 93, ods.3: „Predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, dane a odvody a štátny rozpočet,“ Sú dane, odvody a štátny rozpočet navždy pre referendum neprístupné? Aj v prípade, že vláda so súhlasom parlamentu dosahuje také „skvelé“ výsledky, ako vláda I. Matoviča už za prvých 14 mesiacov vládnutia (povinné plošné testovanie antigénovými nepresnými testami za cca pol miliardy eur, 12 000 mŕtvych, hádky koaličných partnerov atď.).Predsa v Ústave SR je čl. 32, podľa ktorého „Občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok….)

Ďalším problémom je aplikácia čl.97, ods. 2: „Referendum sa môže konať v deň volieb do Národnej rady Slovenskej republiky.“ Nebolo by možné v Ústave SR zakotviť povinnosť, minimálne v polovici funkčného obdobia, po dvoch rokoch, vyhlásiť referendum o dôležitých otázkach verejného záujmu, v prípade extrémnej nedôvery občanov k vláde?

Dúfam, že pani prezidentka sa neurazí, keď jej pripomeniem, že jej výhrady k referendu mi pripomínajú vyhlásenie predstaviteľov strany SMER-SD z roku 2014: „My tu máme zastupiteľskú demokraciu, vládnu zástupcovia ľudu, NIE ĽUD.“ (Blog v PRAVDE z 12.3.2013 „Prijať novelu Geologického zákona by bolo hanbou Slovenska.“)