Vážená pani prezidentka, ako občan SR a geológ by som chcel zareagovať na túto Vašu výzvu, predovšetkým z pohľadu dodržiavania čl.4 Ústavy. Moje skúsenosti poukazujú na to, že Nerastné bohatstvo, ktoré je vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorá ho má chrániť a zveľaďovať, šetrne a efektívne využívať v prospech svojich občanov a nasledujúcich generácií, toto ustanovenie čl.4 kompetentné štátne orgány, najmä MH SR, neplnia.
Písal som o tom od roku 2011 minimálne v šiestich blogoch v denníku Pravda, napr. 6.4.2011, 4.1.2012, 19.10.2015. Možno sa mýlim, ale podľa môjho názoru tí, ktorí by mali rešpektovať a chrániť celospoločenské vlastníctvo (vyše 600 výhradných ložísk), túto úlohu neplnia. MH SR prenechalo tvorbu Surovinovej politiky SR Slovenskej banskej komore (SBK), ktorá odmietla moderné oceňovanie ložísk navrhnuté OSN, takže SR-vlastník nerastného bohatstva nepozná jeho finančnú hodnotu, v akciových spoločnostiach nevlastní ani jednu akciu, čiže nerastné bohatstvo SR je bohatstvo bezcenné!
Prvý úder dostalo nerastné bohatstvo ako celospoločenské vlastníctvo už v roku 1991 prijatím novely Banského zákona č.44/1988 Zb. novelou č.498/1991 Zb. Podľa môjho názoru, táto novela umožnila privatizáciu nerastného bohatstva a jeho prechod do rúk „slovenskej kapitálotvornej vrstvy“ a neskôr aj do rúk zahraničných „investorov“, pochopiteľne nie zadarmo.
Výsledkom týchto a ďalších noviel a zmien je súčasná situácia, keď viaceré zahraničné spoločnosti už roky žalujú SR- vlastníka ložísk o 1,6 až 20 miliárd eur za „zmarené zisky z budúcej ťažby“ (firma EuroGas v prípade ložiska mastencov Gemerská Poloma) alebo Ludovika Energy s r.o. 616 miliónov dolárov za zamietnutie predĺženia prieskumu uránového ložiska Košice-Jahodná).
Preto si Vás pani prezidentka dovoľujem, ako renomovanú právničku, požiadať o preverenie príslušných legislatívnych noriem a žiadať nápravu tak, aby občania SR mohli Ústavu rešpektovať, pretože ich chráni pred svojvôľou určitých politických a oligarchických skupiniek.
Ďakujem Vám. Milan Tréger.
.