Cirkev a Európska únia

22. augusta 2020, Milan Tréger, Nezaradené

Je paradox, že európska kultúra má kresťanské korene a kresťanstvo do značnej miery tvorí dejinné pozadie Európy, nepatrí však k obsahu jej súčasného života. Moderná Európa, jej filozofia, prírodné vedy, priemysel a demokracia vznikli bez cirkvi, ba proti vôli cirkvi, pretože to všetko si museli vyvzdorovať. Európa sa stala pokresťanskou  a nemá ani najmenšiu chuť vracať sa do stredoveku. Nepotrebuje stredoveké kresťanstvo totalitne ovládanej spoločnosti.

V roku 1993 Roger Wiliams napísal: „Pokiaľ ide o obnovu kresťanského charakteru Európy, nechcel by som sa vracať k nejakej minulej podobe. Osobne si neprajem kresťanstvo, ktoré 500 rokov legitimovalo kolonializmus, pustošenie kontinentov a likvidáciu domorodého obyvateľstva. Neprajem si Európu, kde Boh stál údajne na strane každej z národných armád v ich rôznych vojnách. Neprajem si návrat ku kresťanstvu, ktoré sa stiahlo do svojich panských farností pred vykorenenými, k smrti pracujúcimi ľuďmi priemyselnej revolúcie 19. storočia. Neprajem si návrat ku kresťanstvu, ktoré pomohlo ľuďom stať sa strednou vrstvou a ponechať mestskú chudobu jej osudu.

V Ježišových očiach je veľký ten, kto nesie malých, silný ten, kto nesie slabých. Viac už nemajú slúžiť slabí silným, ale silní slabým, slobodní zotročeným, nasýtení hladným, bohatí chudobným. Tak sa má diať na rovine jednotlivca ako aj na rovine národov a nadnárodných spoločností. Taká je cesta spásy a uzdravenia.

Platí to aj o USA, ktoré ako hegemóna sveta ovládajú fašizoidné tendencie, ktoré kombinujú ultraliberalizmus a imperializmus s kolonializmom. Také tendencie však však dláždia cestu do pekla. Zdá sa, že euroamerická civilizácia sa mu nevyhne. Euroamerická civilizácia ešte nesplatila svoje viny a jej zločiny nie sú zahladené.

Kráčame cestou, lemovanou atómovou, vodíkovou, neutrónovou bombou a najnovšie „inteligentnými“ bombami. Chceme skončiť  v hrobke kolektívnej samovraždy ľudstva? V protiklade zbrojeniu a zabíjaniu Ježišova reč znie: Viete, že dedom bolo povedané: NEZABIJEŠ. Kto spácha vraždu, má byť postavený pred súd.

Ešte v roku 1956 pápež Pius XII. vyhlásil, že v prípade „spravodlivej vojny“ katolík nemá právo odoprieť vojenskú službu odvolávaním sa na svoje svedomie. Ježiš hlásal, že mravnosť má prednosť pred zákonom. Neviazal rozhodovanie ľudí na žiadne paragrafy. Po dvoch tisícročiach sú však kresťania poviazaní množstvom náboženských predpisov, príkazov a zákazov, či už v podobe pôstov, modlitieb, cirkevných sviatkov. V súčasnosti nielen štát, ale aj cirkev verí, že cirkevnými nariadeniami, či zákonmi trestného práva možno utvoriť morálnych ľudí. Je to však omyl. Zákony nestvoria lásku a len tá zobúdza ľudskosť a tvorí morálnych ľudí. Človek nie je šelma, ktorú treba krotiť, je len často vzdorovitý a bezmocný pred strachom a zúfalstvom.

 

Zdroj: Karol Nandrásky (2004): Ježišova Magna Charta a súčasnosť.

 

Nenastal čas, aby sme sa zamysleli nad 30 rokov nenaplnenou požiadavkou Nežnej revolúcie a VPN, odluky cirkvi od štátu?