Po Daňovom manifeste a včerajšom Memorande s nemeckou energetickou spoločnosťou sa pred nami, občanmi Slovenska, vynára otázka – kam až povedie politika ministra hospodárstva R. Sulíka? K ďalšiemu pádu vlády, ako v roku 2012, keď SaS ukončila vládu I.Radičovej? Neoliberálna politika Sulíka preferujúca slobodu a solidaritu pre „podnikateľov“, ale obmedzenú solidaritu pre veľkú väčšinu zamestnancov, živnostníkov a malých podnikateľov už v 21. storočí nemá budúcnosť, pretože pochováva demokraciu.
Čo zostáva nám občanom SR, aby sme postupovali v súlade s Ústavou SR? Predovšetkým počkajme na ro zhodnutia Protimonopolného úradu, URSO a NKÚ. A tiež na stanovisko troch koaličných strán mimo SaS. Možno si uvedomia, že so Sulíkom, ktorý sa často radil s Kočnerom, spoločná cesta je už nemožná. Pretože môžu skončiť podobne ako Mečiar, Dzurinda s Miklošom, Radičová a Fico.
Ako geológ by som chcel vyjadriť svoj názor na Lúpež kolónie Slovensko v oblasti nerastného bohatstva, ktoré podlieha pod MH SR riadené R.Sulíkom. Hoci na túto tému som od roku 2011 uverejnil v Pravde veľa blogov, žiadna z vlád p o roku 1993 nenaplnila očakávania občanov deklarované v čl.4 Ústavy, že „Nerastné bohatstvo je vo vlastníctve SR, ktorá chráni a zveľaďuje toto bohatstvo, šetrne a efektívne využíva nerastné bohatstvo a prírodné dedičstvo v prospech svojich občanov a nasledujúcich generácií.“ Skúsenosti z 30 ročného využívania nerastného bohatstva ukazujú, že k naplneniu ustanovenia čl.4 Ústavy SR doposiaľ nedošlo. Naopak, naše nerastné bohatstvo, ktoré je pre absenciu moderného oceňovania výhradných ložísk bohatstvom bezcenným, sa využíva v prospech domácich a zahraničných súkromných spoločností a nie v prospech našich občanov a nasledujúcich generácií. Som presvedčený, že kým bude v platnosti protiústavná novela Banského zákona č.498/1991 Zb., lúpež nerastného bohatstva môže pokračovať. Dúfam, ministrovi MŽP SR J.Budajovi sa podarí odstrániť túto prekážku a nový Banský zákon spolu s novou Surovinovou politikou SR vypracovanou ŠGÚDŠ pre MŽP SR už v roku 2000 vstúpi do života napriek odmietavému stanovisku MH SR.
Pre ilustráciu len niekoľko príkladov:
– Veľké a bohaté ložisko mastencov Gemerská Poloma je v rukách zahraničnej spoločnosti, ktorá od SR, vlastníka ložiska už od roku 2010 vymáha 3-15 miliárd USD za oprávnené odobratie dobývacieho priestoru.
-Ložiská zlata Kremnica-Šturec, Detva-Biely vrch, Banská Hodruša, z ktorého sa od roku 1993 vyviezlo vo forme zlatonosných koncentrátov do Belgicka už takmer 9 ton zlata.
-Cementárske suroviny sa exportovali do zahraničia v roku 2017 za 142 miliónov USD
-Komodity na báze magnezitov sa v roku 2017 exportovali za 67 miliónov USD
-Export zlata v rok u 2017 dosahoval 18 miliónov USD
-Export bentonitu a perlitu v roku 2017 za 12 miliónov eur
-Export dolomitu v roku 2017 za 7 miliónov eu
-Čerešničkou na torte je export zeolitov, veľmi významnej ekologickej suroviny. Hoci v roku 2017 sa na Slovensku vyťažilo až 165 000 ton zeolitu, čím sa SR dostala na 3.miesto na svete a 1. v Európe, SR, vlastník ložísk zeolitov už vyše 20 rokov nepozná finančnú hodnotu exportu zeolitov, ktorú odhadujeme na 20 miliónov USD. A aby „zeolitové prekvapenia“ pokračovali, v roku 2017 sa oproti evidencii zásob v roku 2016 „stratilo“ 44 miliónov ton zásob a oproti roku 2015 až 122 miliónov ton zásob, z ktorých je 96% zásob bilančných, t.j. ekonomicky ťažiteľných. Pomôže MH SR spolu HBÚ v Banskej Štiavnici a OBÚ v Košiciach vysvetliť túto stratu? Nemalo by aspoň najväčšie ložisko zeolitov Nižný Hrabovec, ktoré je v rukách zahraničnej spoločnosti, prejsť do vlastníctva štátu, alebo, podobne ako je to v Nórsku, prijať zákon, ktorý 67% zisku patrí vlastníkovi- štátu?
-V súvislosti s banskou legislatívou by si mal štát položiť otázku, či tzv. úhrady za dobývací priestor, úhrady za vydobyté nerasty (royalty), nie sú v porovnaní so zahraničím neúmerne nízke, nevýhodné pre vlastníka výhradných ložísk – SR. To isté sa týka aj poplatkov za prieskumné územia, 100 eur za 1km2 za 4 roky.