Veľká hospodárska kríza (VHK) začala krachom na burze na Wall Street v „čierny štvrtok“ 24.10.1929. Za necelý mesiac nastal štyridsaťpercentný pokles akcií a tento pád pokračoval ďalšie tri roky.
Príčiny „veľkej paniky“ a VHK
Aj keď sa zdalo,že americká ekonomika prežíva po I. svetovej vojne konjuktúru, spočívala na úzkej základni a vyznačovala sa mnohými nedostatkami. Oslabili sa staršie základné odvetvia, ako baníctvo, textilný priemysel, poľnohospodársvo. Špekulanti po celých Spojených štátoch sa usilovali vyrovnať honosnému životnému štýlu povojnových zbohatlíkov získavaním úverov a burzovými špekuláciami. Keď sa hospodársky cyklus oslabil, nastala panika, ktorá urýchlila ekonomický pokles. Hodnota majetkov sa zrútila, továrne sa zatvárali a keď banky začali inkasovať pôžičky, čoraz viac investorov a obchodov krachovalo. Účinok krachu sa prejavil aj za Atlantikom, zasiahol ekonomiky ďalších priemyselných štátov a začala sa veľká hospodárska svetová kríza.Hoci americký prezident Herbert Hoover vybavil ročný odklad splátok nemeckých reparácjí, bolo už neskoro. V USA a Nemecku si ľudia začali vyberať svoje úspory (run) a mnohé banky museli zatvoriť. Roľníci neboli schopní predať úrodu, továrne, obchody a priemyselné koncerny nemohli získať úver a krachovali. Robotníkov prepúšťali a vlády si nemohli dovoliť pokračovať vo vyplácaní podpôr v nezamestnanosti. V kolóniách európskych mocností a v Latinskej Amerike sa zrútil dopyt po základnom tovare, čo viedlo k vyššej nezamestnanosti a k rastu národnostného nepokoja. V USA prinútil zúfalý nedostatok peňazí nezamestnaných robotníkov predávať tovar na ulici. Mzdy klesali a roku 1933 bolo bez práce 13 miliónov ľudí. V Nemecku vzrástla nezamestnanosť na 6 miliónov, v Británii na 3 milióny, v Československu na 750 000, z toho na Slovensku na viac ako 300 000 ľudí.Asi polovica bánk v USA vyhlásila do roku 1932 úpadok.
Nový údel (New Deal)
Roku 1932 zvolili za prezidenta USA demokrata Franklina D. Roosevelta, ktorý chcel Novým údelom predísť ďalším ekonomickým katastrofám. Bol prijatý program podporných opatrení iniciovaný v rokoch 1933-1940 na záchranu ekonomiky a ukončenie VHK. Prvý Nový údel (1933-1935) mal za cieľ zvýšiť produktivitu a znížiť nezamestnanosť. Núdzové zákonodarstvo poskytlo vládne záruky na vklady v bankách pridružených k Federálnemu rezervnému systému alebo k Ústrednej banke a chránilo tak investorov pred burzovými podvodmi. Toto opatrenie ukončilo krízu bánk a obnovilo dôveru verejnosti.
Útoky zľava aj sprava a viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu, ktorými bola zamietnutá platnosť kľúčových zákonov Nového údelu, prinútili Roosevelta k druhému Novému údelu v rokoch 1935-1940. Opatrenia, ako bol napr. zákon o sociálnom poistení, zakotvili starobné dôchodky, Wagnerov zákon zasa pracujúcim zaručoval právo organizovať sa. Aj keď sa Novému údelu nepodarilo úplne vymaniť USA z krízy, posilnil v Američanoch morálku. Vo všetkých oblastiach rozšíril právomoci federálnej vlády, podporil drobných podnikateľov, robotníkov a roľníkov a zaviedol zákony, ktoré znamenali rovnosť pracovných príležitostí a stanovili štandardné mzdy, pracovný čas, podpory v nezamestnanosti a sociálne zabezpečenie. Nový údel bol demokratickou alternatívou prekonávania veľkej hospodárskej krízy
Výrok F.D.Roosevelta z roku 1933: „Táto krajina potrebuje smelé, vytrvalé experimentovanie. Je jasné, že každý postup sa musí vyskúšať. Ak zlyhá…skúsime iný.“
Nebola by to dobrá inšpirácia aj pre slovenských politikov v tomto zložitom období?
Zdroj: Rodinná encyklopédia svetových dejín. Originál knihy Family Encyclopedia of World History, London 1996.