Bol som milo prekvapený, keď pred pár dňami Igor Matovič po neúspešných pokusoch o hĺbkové referendum v rokoch 2014 a 2018, z Ústavy SR citoval znenie čl.2, ods.1:„Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo PRIAMO.“ Škoda, že necitoval aj znenie čl.97, ods.2, podľa ktorého „Referendum sa môže konať v deň volieb do Národnej rady Slovenskej republiky.“ Žiaľ, na to si nespomenuli ani predsedovia 25 strán kandidujúcich v PV 29.2.2020. Pritom tento článok v našej ústave platí už 28 rokov. Známa je tiež nedôvera občanov v politické strany, partokraciu, korupciu, školstvo, súdnictvo, políciu, prokuratúru, súdy. Zvlášť intenzívne vzrástla nedôvera v štát po vražde novinára J.Kuciaka a jeho snúbenice.
Je nepochopiteľné, prečo si naša politická koaličná ani opozičná elita nespomenula na to, že jej môže pomôcť hlas ľudu, v súlade s ústavou. Ak by sa napr. vo voľbách 29.2.2020 opýtali voličov, či súhlasia s Istanbulským dohovorom, ušetrili by sme značné finančné prostriedky potrebné na samostatné referendum. Tým viac, že z doposiaľ konaných referend, bolo platné jediné, v roku 2003 o vstupe SR do EÚ, pri účasti okolo 52%. Toto jediné platné referendum by malo našich politikov motivovať k tomu, aby prehodnotili požiadavku na 50%-nú účasť voličov a až 350000 podpisov občanov v petícii. Postačovalo by, keby poslanci NR SR prijali uznesenie o vyhlásení referenda, tak ako to bolo pred referendom o vstupe do EÚ v roku 2003.
Ako je ťažké zozbierať 350 000 podpisov pod petíciu o vyhlásení referenda ukazuje aj sympatická snaha OZ Kovo, ktorá už má zozbieraných okolo 300 000 podpisov a podľa E. Machynu plánujú vyzbierať chýbajúcich 50 000, aby umožnili konanie referenda o zastropovaní veku odchodu do dôchodku. Držím im palce. Škoda, že sa nenašla vôľa sociálne cítiacej koalície prijať uznesenie NR SR, ktoré by zháňanie 350 000 podpisov zastavilo.
Ďalším argumentom pre revíziu ústavy v otázkach referenda je aj plánovaná Konferencia o budúcnosti Európy, ktorú pripravuje EK. Konferencia má trvať 2 roky (?!) a má v nej byť počuť HLAS ĽUDÍ. Čo viac, ako referendá v štátoch EÚ by dali odpoveď na tieto aktuálne otázky? Otázky sa majú týkať fungovania európskych inštitúcií, nových politických priorít, úpravy platných európskych zmlúv a i. Konferenciu podporujú aj naši europoslanci, škoda však, že im v eurovoľbách postačovali hlasy len okolo 22% voličov, pred 5 rokmi dokonca len 13% voličov. To nesvedčí o veľkej podpore pre EÚ.
Na záver ešte jeden príklad pre väčšie uplatnenie priamej demokracie. Ide o príklad Švajčiarska. V anglickom „Guide to Places of the World“ (1996) a jeho českom preklade „Všechno o Zemi“ (1998) sa na str. 669 uvádza: „Nezávislosť a neutralita sú základnými piliermi švajčiarskej politiky, ktorá priniesla obyvateľom mier a blahobyt.“ A ďalej: „Švajčiarsko je konfederácia 20 kantónov, čiže suverénnych štátov a 6 polokantónov a ľudia sú predovšetkým občanmi svojho kantónu. V hlavnom meste Berne sídli národná rada, štátna rada a sedemčlenná federálna rada, ktorej členovia sa po roku striedajú ako prezidenti na čele Švajčiarskej konfederácie. Kantóny však trvajú na svojich právach: majú vlastnú ústavu, parlament aj vládu, takže federálnej vláde patrí len správa armády, železníc a poštových služieb. Národ sa zrodil z odporu voči Rakúsku a jeho habsburským panovníkom. V 2. svetovej vojne bolo Švajčiarsko obkolesené bojujúcimi štátmi, ale dokázalo odolať hrozbám Hitlera, ktorý vyhlásil, že po dobytí celej Európy sa zmocní aj Švajčiarska. Dôležitosť, ktorú obyvatelia prikladajú neutralite sa prejavila v referende v roku 1994, keď Švajčiari odmietli účasť svojich jednotiek v mierových silách OSN. Z rovnakého dôvodu zostáva Švajčiarsko aj mimo EÚ. Švajčiarsko má stabilnú menu a tak si zabezpečili najvyššiu životnú úroveň na svete. Je jedným z hlavných stredísk svetového bankovníctva a poisťovníctva, pôsobí tam okolo 530 bánk a finančných inštitúcií. Povesti švajčiarskych bánk uškodilo odhalenie ich spolupráce s nacistickým Nemeckom.“ Vo Švajčiarsku sa ročne koná niekoľko referend, ako prejav dôležitosti priamej demokracie.
Je pochopiteľné, že cesta Slovenska k modelu Švajčiarskej demokracie nebude jednoduchá, ale nezávislosť a neutralita by v tomto búrlivom čase neprospeli aj nám?