Zeolity – príklad iracionality Banského zákona a nerešpektovania Ústavy SR

15. júla 2019, Milan Tréger, Nezaradené

Týmto príspevkom nadväzujem na môj blog zo 16.12.2016 „Slovensko je v ťažbe zeolitov tretie na svete a prvé v Európe.“ V blogu o.i. upozorňujem,že údaje o dovoze a  vývoze zeolitov nie sú k dispozícii a je potrebné ich doplniť vzhľadom na veľký ich význam. Z debaty k tomuto blogu som sa až v poslednom čase dozvedel tri zaujímavé informácie:

– Amiko: „Na konci roka firma (ZEOCEM,a.s. Bystré) dosiahla zisk 22 miliónov eur. Pracovníkom firmy však neodsúhlasili ani jeden cent koncoročnej odmeny. Všetko bohatstvo požerú zahraniční akcionári.“

– Eroosvelt: „Zeocem patrí skupine CTR group Virginia USA – NEWport News. Nepatrí už Slovensku. Zeolit je zlatá baňa. Vyváža sa nielen po celej Európe, ale najmä do strednej a južnej Ameriky a do Ázie.

-Znalec: „A drží Slovensko ako štát aspoň kontrólny balík akcií na ťažbu zeolitu? Alebo po slanci NR SR boli až takí hlúpi, že sa vzdali práva dobývania zeolitu? To by bol naozaj vrchol všetkého!!! Stratégia všetko rozpredať bola najmä Miklošova a Dzurindova. Mne len zostane dúfať, že súčasní politici v NR SR už nie sú takí hlupáci!!!“

Keďže ja na tieto informácie a otázky nepoznám odpoveď, poprosil by som kompetentných poslancov a ministrov a predovšetkým ministra hospodárstva pána Žiga, aby na otázky diskutérov odpovedali. Ja, ako ložiskový a ekonomický geológ, môžem len odporučiť do pozornosti môj blog z 12.10.2015 „Slovensko potrebuje nový Banský zákon“,prípadne aj ďalšie blogy týkajúce sa problematiky geológie a baníctva od roku 2011 do roku 2019.

Teraz niekoľko názorov, prečo považujem Banský zákon za iracionálny a nerešpektujúci Ústavu SR:

Čl.4 Ústavy SR bol ústavným zákonom č.306/2014 Z.z. rozšírený nasledovne: „Slovenská republika chráni a zveľaďuje toto bohatstvo, šetrne a efektívne využíva nerastné bohatstvo a prírodné dedičstvo v prospech svojich občanov a nasledujúcich generácií.“ V čl.4, ods.2 Ústavy SR sa zakazuje preprava vody odobratej z vodných útvarov nachádzajúcich sa na území SR cez hranice SR dopravnými prostriedkami alebo potrubím..

Logicky vzniká otázka: Keď sa môžu exportovať nerastné komodity ako sú zeolit, zlato, bentonit, magnezit a iné, pochádzajúce z neobnoviteľných prírodných zdrojov, prečo nie je možný export vody – obnoviteľného prírodného zdroja, tým viac, že naše zásoby pitných vôd sa využívajú len na 20-25%?

Pokiaľ ide o zásoby a ťažbu zeolitov, najnovšie údaje čerpám z ročenky Nerastné suroviny SR,2017: Na Slovensku bolo vyhľadaných a preskúmaných 7 výhradných ložísk zeolitov z ktorých sa ťažia 3 ložiská, z ktorých je najväčšie ložisko Nižný Hrabovec, menšie sú ložiská Kučín, Pusté Čemerné a Bartošova Lehôtka. Celkové zásoby zeolitov dosahujú 118950kt, z nich je 96% zásob bilančných, t.j. rentabilne ťažiteľných. Od roku 2007 do roku 2016 sa ťažba zeolitov zvýšila z 55kt na 149kt, čím sa Slovensko dostalo na 3.miesto vo svete, po Číne a Južnej Korey a pred USA, Turecko a Kubu. Na ťažbe zeolitov sa podieľajú: ZEOCEM,a.s. Bystré (87%), VSK-PRO_ZEO,s r.o. Košice (12%) a Sedlecký kaollín-Slovensko s r.o., Banská Bystrica (1%).

CENY: Ceny zeolitov sú zmluvné a závisia od kvality suroviny, ako aj od stupňa úpravy. Ceny sa v USA pohybujú v rozmedzí 110 až 950USD/t. Finančná hodnota 149kt zeolitov vyťažených v roku 2016 sa tak môže pohybovať v rozmedzí od 16,4 miliónov USD do 141,5 milióna USD. Spotreba zeolitov je na Slovensku krytá domácou ťažbou. Údaje o dovoze a vývoze nie sú k dispozícii!!! Prečo pán minister Žiga? Komu takéto utajovanie má slúžiť? Občania SR, spoluvlastníci nerastného bohatstva by sa radi dozvedeli, ako sa zisky z predaja tejto významnej ekologickej komodity delia medzi vlastníka ložísk – SR a súkromné ťažobné organizácie? Je podľa Vášho názoru „Úhrada za vydobyté nerasty (okolo 5%)“ dostatočným „nájomným“? Má vôbec SR, ako vlastník výhradných ložísk nejaký podiel? Nórsko má v akciových spoločnostiach ťažiacich ropu a zemný plyn až dve tretiny akcií a zo ziskov už naakumulovalo okolojeden bilión USD pre budúce generácie. Koľko pre budúce generácie naakumulovalo Slovensko?

Na záver by som sa rád zmienil o tých geológoch a technológoch z Geologického prieskumu, š.p. Spišská Nová Ves, z Geologickej oblasti Košice a Banská Bystrica, ktorí sa veľkou mierou pričinili o vyhľadanie, prieskum a výpočty zásob na ložiskách zeolitov. Ešte pred tým je treba vyzdvihnúť zásluhy Prof,Krausa a Doc.Šamajovej, ktorí v roku 1974 zistili, že v ľaženom stavebnom stavebnom kameni v ložisku Nižný Hrabovec sa nachádzajú minerály zo skupiny zeolitov, ako klinoptilolit a ďalšie. Na následnom geologickom a technologickom výskume sa výraznou mierou pričinili: Varga, Mihalič, Kozáč, Očenáš, Hroncová, Horský, Bačo, Hudáček, Zuberec a mnohí ďalší. Podrobnejšie informácie o ložiskách zeolitov je obsiahnutých v monografii Nerastné suroviny Slovenska autorov Zuberec, Tréger, Lexa, Baláž (2005), ktorú vydal Štátny geologický ústav Dionýza Štúra.